Panáček v říši mluveného slova stránky přátel rozhlasových her a mluveného slova vůbec

Připravil a moderuje  Peter Turčík. Odborný výklad podává dr. Gabriela Dudeková Kováčová.

Účinkují Gabriela Kováčová Dudeková, Peter Turčík, Táňa Kusá a Přemysl Boublík.

Natočeno 2018. Premiéra 1. dílu 12. 11. 2018 (Rádio Devín, 15:44 h.).  Premiéra 12. dílu 27. 11. 2018 (Rádio Devín, 15:44 – 15:58 h.). Repríza 9. dílu 14. – 20. 10. 2024 (SRo 8 Rádio Litera).

Obsah: 1. Čo bola polná pošta

2. Nadšenie z války a vytriezvenie. V druhé části dr.Gabriela Kováčová Dudeková bude komentovat dění na frontě v prvních měsících války, na podzim roku 1914. Jak vzpomínali na mobilizaci a první nasazení do bojů na východní frontě, co bylo obsahem prvních listů z fronty rodinám do zázemí. Vyslechneme si i ukázky z korespondence řadových vojáků, jak vnímali začátek války vojáci Mališka, Belan a Turčín. Pak to bude úryvek z listu Istvána Magáta a vzpomínka Jana Hrušovského.

– 4. Vojna a štátna propaganda/ V štvrtej časti bude dr.Gabriela Kováčová Dudeková komentovať, ako štátna propaganda manipulovala verejnú mienku, ako na to využívala dennú tlač, letáky a podoben. Do konfrontácie sa tak dostane opis vojnových zážitkov a útrap v zákopoch a na bojovom poli od priamych účastníkov- vojakov s tým, ako vojnu prezentovala štátna mašinéria a noviny a časopisy, prísne kontrolované cenzúrou. Budú to ukážky z denníka Slovenské ľudové noviny, potom z listu poručíka Juraja Šimka a z pohľadníc dôstojníka vojenského námorníctva Gyulu Gála.

– 5. O čom bolo zakázané písať. V piatej časti bude hlavnou témou to, ako štátna i vojenská cenzúra kontrolovali korešpondenciu vojakov do zázemia a súčasne aj prísne kontrolovali to, čo zo zázemia písali vojakom na frontu, do vojenských lazaretov či zajateckých táborov ich najbližší. Medzi ukážky sme zaradili listy vojaka Bélu Bóna manželke a aj list jeho manželky späť na frontu. Zaujímavú históriu má ukážka korešpondencie pani Renáty von Bock z Budapešti manželovi na front. Tá sa pokúsila zašifrovať v podstate banálny odkaz napísaný neviditeľnou citrónovou šťavou, lenže cenzor to odhalil a list zadržal. –

– 6.

– 7. Správy zo zajatia. Generálne štáby bojujúcich armád okrem zabitých a zranených vojakov museli do priečinku straty v boji postupne zapisovať aj tých, ktorí padli do nepriateľského zajatia. Tak ako boli milióny zabitých a zranených, tak aj boli milióny tých, ktorých pri bojoch zajali nepriatelia. osobitnou kategóriou vojnovej korešpondencie je teda aj tá, ktorá prichádzala do zázemia zo zajateckých táborov. Dopravu takejto pošty sprostredkúval najmä Medzinárodný Červený kríž. Dnes si vypočujeme, čo písal zo zajatia v Rusku domov do Brna český vojak, potom to bude korešpondencia Jozefa Gregora Tajovského zo zajateckého tábora Darnica v Rusku . Zaujímavosťou sú dve sťažnosti ruských vojakov, ktorí boli v zajatí v Šamoríne a v Dunajskej Strede.

– 9. Listy prominentov. V tejto časti si vypočujeme ukážky z korešpondencie medzi Jozefom Gregorom Tajovským a jeho manželkou hanou Gregorovou. J.G. Tajovský si v čase svojho tvorivého rozletu vyslúžil v časti našej kultúry hanlivé pomenovanie „tupiteľ národa“. Bolo to v súvislosti s jeho prenikavou kritickorealistickou metódou. Prostredníctvom nej priniesol do slovenskej literatúry portréty prostých chudobných ľudí, ktorí živoria, žijú z ruky do úst, no predsa sú naplnení bohatstvom ľudského citu, bohatstvom ľudského charakteru, často ukrytom v biede, schovanými za ľudským utrpením. Po návrate zo štúdií Tajovský pracoval ako úradník vo viacerých peňažných ústavoch na Slovensku a v Nadlaku (v dnešnom Rumunsku). Roku 1907 sa oženil s Hanou Lilgovou (Hana Gregorová). Po vypuknutí svetovej vojny musel narukovať, no onedlho sa dostal do ruského zajatia a vstúpil do československých légií. Roku 1919 sa vrátil do vlasti, žil v Martine, neskôr sa presťahoval do Bratislavy, kde sa spolu s manželkou a spolupracovníkmi všestranne venoval rozvoju slovenského kultúrneho a umeleckého života. Zraňovaný nástupom fašizmu a zložitými udalosťami tridsiatych rokov zomiera roku 1940. Pochovaný je na cintoríne v rodnom Tajove.

12. Ženy píšu na front a do Ameriky. V tejto dvanástej časti Listov z frontu sa opäť vraciame ku korešpondencii, ktorú písali ženy na front, či už manželom alebo milencom a frajerom. Okrem korešpondencie manželov Bónovcov si dnes vypočujeme aj srdcervúci list Zuzany Cút Pavlovej mužovi , ktorý je v Spojených štátoch amerických. V USA boli státisíce mužov z Čiech, Moravy a Slovenska. Mnohí, stále ešte ako občania Rakúsko-Uhorska, narukovali ako dobrovoľníci do československých légií. Desiatky tisíc ako americkí občania narukovali do armády USA a bojovali na západnom fronte. Tento program je asi aj vhodnou príležitosťou pre vás, historikov, aby ste vyzvali príbuzných týchto Amerikánov, ako sa vtedy bežne pomenúvali, aby vám sprístupnili korešpondenciu, ktorá dokresľuje vtedajšiu dobu a priblíži osudy emigrantov za Veľkú mláku. Asi je stále čo doháňať v poznaní osudov ľudí čo sa vysťahovali do USA pred prvou svetovou vojnou i krátko po nej.

13. Listy vzbouřenců. V roce 1918 proběhly vzpoury vojáků, ať už na západním i východní frontě, množí se protesty, nepokoje, stávky v zázemí téměř všech bojujících států. Už od roku 1915 nastupuje regulace v přídělu potravin, paliva, ceny rapidně rostou. Cenzorských úřady relativně dobře zachytily nálady civilního obyvatelstva. V kontextu historie budoucího Československa jsou asi nejznámější vzpoury vojáků v Rumburku, v Boce Kotorské ale zejména vzpoura vojáků v Kragujevaci. V dnešní ukázce si vyslechneme i vzpomínku veterána, který byl tehdy přítomen na popravě vzbouřenců v Kragujevaci. On tam říká, že soud nebyl, že výběr popravených proběhl klasickou decimace, tedy že nechali nastoupit celou jednotku a vybrali každého desátého. Pravda je však taková, že proběhl řádný vojenský soud, celkově obžalovali 59 vojáků a 44 z nich byla prokázána účast na vzpouře.

Lit.: Šaráková, Lucia:  J. G. Tajovský – Krstný otec slovenského literárneho realizmu. Téma týždňa. In web SRo 8 Rádio Litera, 13. 10. 2024 (článek). – Cit.:  V tomto týždni si v našom programe pripomíname 150 rokov od narodenia jedného z vrcholných predstaviteľov slovenského literárneho realizmu – Jozefa Gregora Tajovského. Narodil sa 18. októbra 1874 v obci Tajov pri Banskej Bystrici. (…)

Gabriela Kováčová Dudeková a Peter Turčík vám vo svojej relácii Listy prominentov dovolia nazrieť do korešpondencie medzi Jozefom Gregorom Tajovským a jeho manželkou Hanou Gregorovou. Manželstvo to nebolo jednoduché. Zdá sa, že títo dvaja ľudia si k sebe cestu našli až po rokoch. Ich vzťah, ako Hana napísala, bol predtým plný „neprestajného boja i bôľu„, až neskôr prerástol do trvalého priateľstva. Spojila ich literatúra, spojilo ich písanie. Účinkujú Gabriela Kováčová Dudeková, Peter Turčík, Přemysl Boublík a Táňa Kusá. Program je z roku 2018. (…)