Rudolf Brezina. Původní rozhlasová hra. Scénická hudba Vojtech Tátoš. Odpovědný redaktor Michal Príbus. Technik Ivan Kostolný. Režie Osvald Zahradník.
Osoby a obsazení: inž. Ján Kováč (Štefan Kršňák), Auliki, jeho žena (Zlatica Gillová), dr. Witold Kwapiňski (Andrej Mojžiš), Sandra (Kaja Dubovicová), dr. Koľa Jaščenko (Anton Vozár), dr. Tommy Morris (Ivan Macho), matka Aulikina (Mária Markovičová), svatební ceremoniář (Miloš Kosír), stará paní z domu (Angelika Jakubisová), hlasy (Jozef Baláž, Magda Matulíková, Michal Monček).
Nastudoval Československý rozhlas Banská Bystrica 12. 1. 1966. Premiéra 20. 1. 1966 (Bratislava, 20:00 h.; 72 min).
Lit.: anonym: Egogramy. In Rozhlas, vyd. 4, roč. 22 (článek). – Cit.: (ego=ja, gram=záznam). Vieme, že egogramy ako vedecké záznamy o vlastnostiach človeka sa dosiaľ nerobia. To si autor vymyslel iba pre svoju hru. Všimol si totiž, ako sa ľudia úplne náhodne púšťajú na spoločnú cestu životom a o krátky čas zbadajú, že si nerozumejú. Ani obojstranná dobrá vôľa nepomôže udržať úprimné city a pocit plného šťastného života. A tu si kladie autor otázku, či by to nebol skvelý vynález, keby sa utvorilo vedecké centrum, kde by sa zhotovovali egogramy. Každý človek by si potom mohol dať urobiť rozbor svojho „Ja“ a podľa záznamu o svojich vlastnostiach by si vyhľadal takého partnera, ktorého vlastnosti by zaručovali harmonickú súhru, alebo by pre ňu aspoň dávali najlepšie predpoklady. Brezina svoju „teóriu“ o egogramoch demonštruje na prostučkom príbehu slovenského inžiniera a krásnej fínskej devy Aulikki. I keď ide o číry výmysel, nie je to hra s lacnou romantikou, ale realisticky podaný obraz nášho súčasného života, nutne nastoľujúci jeden z podstatných problémov dnešného človeka.