Alois Jirásek. Rozhlasová hra pro mládež. Dramatizace František Pavlíček. Hudební dramaturgie František Prášil. Překlad Dušan Haruštiak. Odpovědný redaktor Július Farkaš. Zvuk Vlado Karas. Technici Anna Šebová, Pelesný. Režie Oto Varečka.
Osoby a obsazení: Starý Skalák (Anton Tihelka), Mariena, jeho dcera (Elena Martinková), Mikuláš, jeho syn (Anton Glézl), Jurko, chlapec (Emil Fillo), Jurko, mládenec (Anton Mrvečka), kníže Piccolomini (Jozef Kováč), komorník (Ondrej Jariabek), vrchní (Juraj Paška), Baltazár Užďan, Salakvarda (Martin Gregor), Ĺudka, jeho schovanka (Mária Kráľovičová), Vanek, sluha (Samuel Adamčík), Richetský, rychtář (Alojz Kramár), Rehák (Ĺudovít Jakubóczy), první sedlák (Jozef Kováčik), druhý sedlák (Juraj Šebok), třetí sedlák (Ladislav Vančo), čtvrtý sedlák (Koloman Šutka), hospodyně (Helena Neumarová), purkmistr (Andrej Lettrich), husar (Jozef Sodoma), první hlas (Dušan Králik), druhý hlas (Juraj Sarvaš), třetí hlas (Anton Kret).
Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 23. 3. 1953 (70 min). Obnovená premiéra 24. 1. 2025 (SRo 8 Rádio Litera).
Pozn.: Zle bolo v Náchodsku počas pruskej vojny roku 1763. Dediny ako vymreté, zo statkov utekali sedliaci – vypudili ich odtiaľ hlad a bieda, vojnová trýzeň. Len zo statku Skalka neutiekli Skaláci, ale statočne všetko znášali.
Raz počas snehovej fujavice hľadali na statku prístrešie a občerstvenie dvaja zblúdilí jazdci – mladý knieža Josef Piccolomini, budúci pán na náchodskom panstve, a jeho podarený sluha. Ale zle sa za to Skalákom odmenili – surovo utýrali starého deda a jeho vnuka Jiřího a hrubo sa zachovali ku jeho tete. V tom sa ako pomstiteľ objavil hospodár Mikuláš Skalák. Skoro by knieža v hneve zabil, keby sa tu náhodou neobjavil dragúň Baltazár Uždan a jeho rany nezachytil. Uždan vyviedol potom jazdca na cestu a pomohol Skalákom k úteku do lesov pred panskou zlobou. Za odmenu od kniežaťa si Uždan vyžiadal Skalku. Stal sa na nej hospodárom a za gazdinú si vzal opustenú starenu so sirotou Liduškou.
Uplynulo niekoľko rokov. Sedliaci boli ďalej sužovaní hladom, zatiaľčo nemravnosť panstva na zámku presahovala všechtky medze. Skaláci sa celú dobu ukrývali v lesnom dúpä, kvôli pomste. K tej došlo, keď sa konala veľká slávnosť nastolenia mladého kniežaťa Josefa. Mikuláš Skalák vnikol do slávnostného sprievodu, aby zabil sprievodcu svojho nešťastia aj skazy rodiny. Bol však zadržaný, spútaný, odvedený k súdu a odsúdený na smrť.
Nešťastného otca sa chystá pomstiť jeho syn Jiřík. Chodí s cimbalom po kraji a vydáva sa za blázna -piesňami podnecuje robotníkov proti vrchnosti a pripravuje selské povstanie. Útlak poddaných dosahuje v tej dobe vrchol. Sedliaci preto vyslali deputáciu do Viedne ku dvoru, ale namiesto úľavy sa im doma dostáva výprasku.
Cisár Jozef II. síce radil svojej matke cisárovnej, aby robotu zrušila, ale mocná šľachta tomu zabránila. Sedliaci, oklamaní správou, že bol vydaný patent o zrušení roboty, ale že ho páni zadržujú, sa snaží vynútiť zrušenie roboty zbraňami. Prepukne povstanie, ktorého sa zúčastňuje Jiřík i Uždan. Nenávisť k pánom sa rozpútava. Piccolomini sa dostane do rúk vzbúrených sedliakov a Skaláci môžu na ňom vykonať svoju pomstu, ale veľkomyseľne ho prepúšťajú, bez toho, že by mu ublížili.
Privolané vojsko veľmi skoro vzburu potlačilo a sedliakov pochytalo. Stihli ich kruté tresty a robota sa zhoršila. Jiří s Liduškou a Uždanem utekajú povozom cez hranice. Pri ich prenasledovaní však guľka zasiahne Uždana a usmrtí ho. Jiří sa s Liduškou dostanú šťastne za hranice. Domov sa vracajú až po rokoch, keď bolo v Čechách zrušeno nevoľníctvo.
[In: aloisjirasek.cz]