Panáček v říši mluveného slova stránky přátel rozhlasových her a mluveného slova vůbec

Renáta Péterová, Anna Jacková a Peter Cyprich. Mozaika storočia č. 3/9 – společný projekt Denníka SME, Ústavu pamäti národa a Slovenského rozhlasu. Zvuk Stanislav Kaclík. Hudební dramaturgie Matej Haász. Redaktor a režie Róbert Šedivý.

Účinkují Renáta Péterová, Anna Jacková, Peter Cyprich, Ivan Albini, Želmíra Holdová, Július Babčan, Alfréd Swan a Róbert Šedivý.

Připravil Slovenský rozhlas pro RTVS v roce 2013 (46 min.). Premiéra 3. 6. 2013 (SRo 3 Rádio Devín).

Lit.: (anonym): Vypuknutie Slovenského národného povstania (1944). In web SRo 3. 6. 2013 (anotace). – Cit.: Renáta Péterová oslovila pána Ivana Albiniho (1925), ktorý sa prezentoval ako gentleman klasického strihu…

V čase povstania sa pôvodne chystal na Vysokú školu technickú do Bratislavy, no jeho vypuknutie mu prekazilo plány. Koniec vojny preto dobrovoľne prečkal vo vysokoškolských partizánskych oddieloch doma na Liptove. V okolitých lesoch strávil na úteku viac ako trištvrte roka.

Anna Jacková sa zblížila s pani Želmírou Holdovou (1934) natoľko, že po čase kládla otázky ona jej. Povstanie zastihlo túto ženu s výborným rozprávačským talentom v obci Ĺubeľa pod Nízkymi Tatrami. Pri jej slovách najviac zamrazilo svedectvo o mnohých slovenských partizánoch, ktorých krutosť museli znášať práve ich spoluobčania.

Peter Cyprich si vďaka stretnutiu s pánom Júliusom Babčanom (1923) navodil konkrétnu atmosféru o vojne. Na základe jeho spomienok sa dozvedel ako ľudia tento odboj vnímali a akým spôsobom sa preniesol do každodenného života. Rozprávanie pamätníka sa začína v lete roku 1944 v železiarni Podbrezová.

Renáta Péterová, Peter Cyprich a Tomáš Hallon. Mozaika storočia č. 4/9 – společný projekt Denníka SME, Ústavu pamäti národa a Slovenského rozhlasu. Zvuk Stanislav Kaclík. Hudební dramaturgie Matej Haász. Redaktor a režie Róbert Šedivý.

Účinkují Renáta Péterová, Peter Cyprich, Tomáš Hallon, František Daniel, Mario-Vittorio Derduľ, Magdaléna Nágelová, Alfréd Swan a Róbert Šedivý.

Připravil Slovenský rozhlas pro RTVS v roce 2013 (50 min.). Premiéra 1. 7. 2013 (SRo 3 Rádio Devín).

Lit.: (anonym): Koniec druhej svetovej vojny (jar 1945). In wb SRo 1. 7. 2013 (anotace). – Cit.: Renáta Péterová siahla po ese… Pán František Daniel (1941) z Nových Zámkov sa totiž dlhé roky vášnivo venuje zbieraniu historických dokumentov o trojnásobnom americkom bombardovaní jeho rodného mesta. Popri precízne vyrozprávaných faktoch jej doložil aj unikátne materiály, ktoré získal z archívu 15. americkej leteckej armády.

Peter Cyprich oslovil Maria-Vittoria Derduľa (1923) žijúceho v bratislavskej Dúbravke, ktorý prežil koniec vojny v gulagu na Sibíri. Okrem toho bol aj mníchom, námorníkom, tulákom, vykrádačom hrobov, pašerákom drog, trestancom, hrobárom, šéfom bandy vreckárov a napokon kameramanom Sovietskej kinematografie.

Tomáš Hallon sa detailne oboznámil s osudom pani Magdalény Nágelovej (1920). Spoločne s manželom boli v novembri 1944 deportovaní do koncentračného tábora v Ravensbrűcku, pričom ďalšie peripetie, už v lágri v Bergen-Belsene, zdieľala sama. Mimochodom, pani Magdaléna je manželkou pána Ĺudovíta, ktorý v prvej časti spomínal na 1.ČSR.

Anna Jacková, Tomáš Halon a Michaela Žureková. Mozaika storočia č. 2/9 – společný projekt Denníka SME, Ústavu pamäti národa a Slovenského rozhlasu. Zvuk Stanislav Kaclík. Hudební dramaturgie Matej Haász. Redaktor a režie Róbert Šedivý.

Účinkují Anna Jacková, Tomáš Halon, Michaela Žureková, Terézia Zvrškovcová, Alexander Bachnár, Magdaléna Konečná, Alfréd Swan a Róbert Šedivý.

Připravil Slovenský rozhlas pro RTVS v roce 2013 (46 min.). Premiéra 6. 5. 2013 (SRo 3 Rádio Devín).

Lit.: (anonym): Prvá slovenská republika (1939-1945). In web SRo 6. 5. 2013 (anotace). – Cit.: Anna Jacková oslovila pani Teréziu Zvrškovcovú (1930) zo Žiliny…

… a tá jej ponúkla obraz života v tradičnom slovenskom meste. Popritom živo vyrozprávala, ako sa u nich doma od roku 1941 tajne schádzali ľudia, aby za zatemnenými oknami počúvali rozhlasové vysielanie z Londýna.

Tomáš Hallon priniesol do Mozaiky pamätníka, ktorý bol na rozhovor veľmi dobre pripravený. Nie je to náhoda, pretože pán Alexander Bachnár (1919) v povojnových rokoch pracoval ako novinár. Ako mladý chlapec chcel študovať v Bratislave učiteľstvo, no vznik Slovenského štátu jeho plány zmaril.

Michaela Žureková šla v Pezinku po židovskej stope. Pri mene Magdaléna Konečná (1938) zasvietilo, že jej matka Rozália Bínovská dostala ocenenie Yad Vashem. To je udeľované nežidom, ktorí prispeli k záchrane Židov pred holokaustom. O tom, ako v jej blízkosti matka prechovávala dve židovské rodiny, sa dozvedela až po vojne.

Tomáš Halon, Renáta Péterová a Matej Korpáš. Mozaika storočia č. 1/9 – společný projekt Denníka SME, Ústavu pamäti národa a Slovenského rozhlasu. Zvuk Stanislav Kaclík. Hudební dramaturgie Matej Haász. Redaktor a režie Róbert Šedivý.

Účinkují Tomáš Halon, Renáta Péterová, Matej Korpáš, Ing. Ĺudovít Nágel, József Kemény, Oľga Markovičová, Alfréd Swan a Róbert Šedivý.

Připravil Slovenský rozhlas pro RTVS v roce 2013 (44 min.). Premiéra 29. 4. 2013 (SRo 3 Rádio Devín).

Lit.: (anonym): Mozaika storočia – Devín. In web SRo (nedatováno) – Cit.: Cyklus relácií o kľúčových udalostiach našich dejín v 20.storočí. V každej relácii sa ocitajú traja tzv. obyčajní ľudia a odhaľujú poslucháčovi svoje peripetie počas zobrazovaného obdobia. Výpovede hostí sú v záujme navodenia atmosféry autentickej udalosti podfarbované rôznymi zvukovými montážami. Vzniká tak kniha „malých dejín“, ktorú píše mikrofón a spomienky obyčajných ľudí. Projekt nadväzuje na cyklus, ktorý vznikol v roku 2006 pripojením Slovenského rozhlasu k projektu denníka SME a Ústavu pamäti národa. Redaktor Róbert Šedivý.

Lit. 2: (anonym): Život v Prvej česko-slovenskej republike (1918-1938). In web SRo 29. 4. 2013 (anotace). – Cit.: Tomáš Hallon zaznamenal spomienky pána Ĺudovíta Nágela (1915), ktorý prežil medzivojnové roky ako cieľavedomý študent. Najprv na základnej škole v Tulčíku, neskôr na gymnáziu v Prešove a napokon na Vysokej škole poľnohospodárskej v Brne.

Renáta Péterová zdokumentovala rozprávanie pána Józsefa Keménya (1920) o niekdajších Nových Zámkoch. Tie sa, rovnako ako aj ďalšie mestá na južnom Slovensku, počas 1. ČSR národnostne menili. V 20.rokoch vedľa seba žili už nielen Maďari a Židia, ale aj Slováci a Česi.

Matej Korpáš zašiel za pani Oľgou Markovičovou (1929). Jej spomienky siahajú do polovice 30.rokov, pričom sa sústredila na vykreslenie atmosféry rodnej Bratislavy. Vyrastala v dobre situovanej rodine: Jej otcom bol známy slovenský ekonóm a právnik Imrich Karvaš.

Martin Kákoš. Dramatické pásmo z cyklu hraných dokumentů Procesy, ktoré otriasli svetom (3). Redakce Táňa Kusá. Hudební dramaturgie Eleonóra Vančíková-Kapasná. Zvuk Stanislav Kaclík. Asistentka režie Silvia Matovská. Režie Martin Kákoš.

Účinkují Dušan Jamrich, Monika Hilmerová, Ivan Romančík, Alfréd Swan, Emil Horváth ml. a Ivan Laca.

Připravilo Literárno-dramatické centrum Slovenského rozhlasu Bratislava v roce 2006 (44 min.). Premiéra (?) 7. 5. 2007 (SRo 1 Rádio Slovensko).