Štefan Šmihla. Rozhlasová adaptace divadelní hry z roku 1980. Hudební spolupráce Katarína Cútová. Mistr zvuku Ĺuboš Klásek. Technická spolupráce Ondrej Purdeš. Dramaturg Milan Materák. Režie František Obžera.
Osoby a obsazení: Hlas (Karol Machata), Oršula (Anton Mrvečka), Oršulová (Eva Rysová), primář (Gustáv Valach), manželka (Mária Kráľovičová), pacient (Vlado Kostovič), Karas (Ivan Letko), lékař (Peter Jezný), sestra (Erika Bauerová).
Natočeno 1980 (?). Premiéra 22. 1. 1981 (Bratislava, 19:15 h.). Repríza 4. 11. 1996 (Slovensko I, 8:30 h.); 27. 2. 1999 (SRo 3 Rádio Devín, 22:00 h.; 62 min.).
Alternativní verze překladu Sny jsou i temné
Pozn.: Hra je hlbokou sondou do morálneho ustrojenia človeka. Nosnou témou je sústavné podliehanie všeobecne zaužívaným praktikám, ktoré vyúsťuje až do fatálnej nedôvery v ľudskosť a profesionálnu česť.
Text in: Šmihla, Štefan: Sny sú aj temné. B. m., b. n., 1980, 42 s. (divadelní hra).
Cit.: (…) Druhou osobnosťou v našej ikonickej stovke je Štefan Šmihla. Po skončení štúdia na pražskej Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení prijal angažmán do Krajského bábkového divadla v Banskej Bystrici, kde sa ako bábkoherec úspešne presadil. Ale čoskoro sa presadil aj ako režisér, autor scenárov a prekladateľ hier. Spolupracoval tiež s televíziou a vytvoril viaceré autorské bábkové hry.
V roku 1977 nastúpil do Československého rozhlasu – štúdia Banská Bystrica, v ktorom pôsobil bezmála dvadsaťpäť rokov, najprv ako redaktor, neskôr dramaturg, a napokon ako vedúci literárno-dramatickej redakcie. Debutoval básnickou zbierkou Jazda na hojdacom koni. Jeho prvá rozhlasová hra Sny sú aj temné získala na siedmom Festivale rozhlasových hier v roku 1981 v Piešťanoch prémiu za autorský debut. Vysielali ju aj v Nórsku, Poľsku a Maďarsku. Stala sa podkladom pre scenár filmu Mŕtvi učia živých režiséra Martina Hollého mladšieho. A tam to neskončilo, na Šmihlovom tvorivom konte nasledovali ďalšie oceňované rozhlasové hry. (…)