Panáček v říši mluveného slova stránky přátel rozhlasových her a mluveného slova vůbec

29. 11. 2021

List na rozlúčku (Dopis na rozloučenou, 2021)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — Premek @ 14:15

František Švantner. Dramatizace Gabriela Alexová. Zvuk Ĺubica Olšovská. Hudební dramaturgie Lída Hodulíková. Produkce Marcela Stanková. Dramaturgie Michaela Materáková. Režie Veronika Martinková.

Účinkují Petra Vajdová, Edita Kopričević-Boršová, Juraj Kemka, Peter Kočiš, Přemysl Boublík, Lena Košická I.

Natočeno 2021. Premiéra 30. 11. 2021 (SRo Rádio Devín, 20:00 h.). K poslechu zde.

1. místo na Festivalu rozhlasovej hry v sekci Najlepšia rozhlasová hra do 45 minút.

Lit.: anonym: Naša zabudnutá klasika: František Švantner / List na rozlúčku. Rozhlasová tvorba. In web SRo Rádio Devín, 25. 11. 2021 (článek). – Cit.: (…) Novela List, ktorá je predlohou tejto rozhlasovej hry vyšla v zbierke noviel Dáma a patrí do poslednej, existenciálnej, fázy tvorby Františka Švantnera, ktorú bezprostredne ovplyvnila 2. svetová vojna. Základným rámcom príbehu je list, ktorý adresuje žena svojmu manželovi, ktorého opúšťa, pričom so zmyslom pre detail a psychologickú drobnokresbu rekonštruuje udalosti, ktoré jeho napísaniu predchádzali. Autorka Gabriela Alexová vo svojej tvorbe rada skúma mužsko-ženské vzťahy, zvlášť ju zaujímajú ich patologické formy. Emočné a psychické násilie je na rozdiel od fyzického násilia vo svojich prejavoch omnoho subtílnejšie, no o nič menej devastačné. Pre jeho obete je ťažšie ho detekovať, o to ťažšie je vymaniť sa z jeho bludného kruhu. Švantner vo svojej próze skúma človeka, morálne dilemy, ktorým čelí uvrhnutý do extrémnej situácie, spôsobenej vojnovým konfliktom. V rozhlasovej interpretácii postavy Júlie, ktorej subjektivita rozprávania a prežívania je ešte posilnená jej vnútorným alter egom (postavu Júlie stvárnili dve herečky) sa ukazuje, že trauma postáv je omnoho hlbšia, v skutočnosti bola nevyhnutným vyústením predchádzajúcich udalostí a ich vzťahu, zatiaľ čo vojna bola len ich katalyzátorom. (…) (more…)

26. 11. 2021

Posledný súboj (Poslední souboj, 1965)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 23:16

Severov, Chalimskij. Rozhlasová hra. Úprava Ĺudovít Petrovský. Překlad Milan Kováčik. Odpovědný redaktor Ján Dohňanský. Zvuk Anton Vozár, Vladimír Lehoťan. Režie Osvald Zahradník.

Osoby a obsazení: Nikolaj Rusevič, brankář (Andrej Mojžiš), Vaňa Kuzenko, fotbalista (Vladimír Lakota), Aľoša Klimo (Štefan Kršňák), Sláva Korž (Dušan Lenci), Dmitrij Svirodov (Miloš Kosír), Ťurin (Anton Vozár), Táňa, Klimkova švagrová (Kája Dubovicová), Nikolaj Dremin (Jozef Baláž), plukovník (Karol Badáni), Ištván, maďarský důstojník (Ernest Šmálik), Schmidt, majiteľ velkopekárny (Ivan Macho), tréner Ruchu (Ján Gogál), Vaska Garkuša (Mikuláš Onufrák), Nelly (Zlatica Gillová).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 20. 7. 1965. Premiéra 7. 10. 1965 (Bratislava, 20:00 h.; 55 min).

Všetci, ktorí padajú (Všichni, kdož padají, 1965)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 23:14

Samuel Beckett. Rozhlasová hra. Překlad Ján Vdovják. Scénická hudba Ladislav Kupkovič. Odpovědný redaktor Michal Príbus. Technici Michal Domonkoš, Helena Lovászová, Jozef Bezák. Režie Dušan Zimen.

Osoby a obsazení: paní Rooneyová (Hana Meličková), Christy, povozník (Juraj Paška), pan Tyler (František Dibarbora), pan Slocum (Ctibor Filčík), Tommy, železniční zřízenec (Anton Mrvečka), slečna Fittová (Viera Strnisková), ženský hlas (Zuzka Šimečková), Dolly, malá dívka (Maja Minichová), pan Rooney (Július Pántik), Jerry, malý chlapec (Štefan Jančík).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 9. 7. 1965. Premiéra 6. 9. 1965 (Československo II., 19:50 h.; 78 min). 2. premiéra 23. 9. 1965 (Bratislava, 20:00 h.)

Lit.: Vdovják, Ján: Všetci, ktorí padajú. In Rozhlas a televízia 39/1965, roč. 21, str. 7 (článek). – Cit.: Príbeh trpiacej ženy, ktorá túži po troche lásky a porozumení. Pani Rooneyová ide čakať svojho slepého manžela, ktorý prichádza z práce, na stanicu. Robí jej to veľké ťažkosti, je už stará a veľmi silná. Stretá ľudí, u ktorých hľadá pochopenie. V prvej polovici hry prevyšuje jej vnútorný monológ. Druhá časť: cesta domov s manželom – potreba podržať jeden druhého.

Hovorí sa, že Beckettove hry nemajú dej. Pravda je, že nemajú zápletku, ale ich dej je tak obsažný, že dokáže zastúpiť celé ľudské bytie. Príbeh rozhlasovej hry Všetci, ktorí padajú… sa odohráva v autorovej vlasti, v Írsku, v malom vidieckom mestečku. Opisuje cestu starej pani Rooneyovej na stanicu, kam ide čakať svojho nevidomého manžela a potom ich cestu naspäť zo stanice domov. V tejto ceste je zastúpená celá dejová krivka jedného ľudského života. Táto hra vytvára atmosféru godotovského smiechu a sĺz a ukazuje na súcit so zápasom človeka o jeho existenciu, o zmysel jeho prežitého života. Myseľ pani Rooneyovej je upiata k mŕtvej dcérke, po ceste stretáva známych z mestečka, zastavuje sa s nimi, ale nakoniec predsa ostáva len sama, sama so svojím prežitým životom, aj so životom, ktorý ešte bude musieť prežiť. „Trošku lásky, to je všetko, čo som si žiadala, trošku lásky, raz denne, dva razy denne, za päťdesiat rokov, dva razy denne lásku…“ hovorí o sebe pani Rooneyová. A preto cítenie, pohľad na svet, na život, na opakovanie sa tých istých pravidelných vecí u pani Rooneyovej je nám blízky, máme s ním súcit a núti nás zamyslieť sa nad sebou a svojím životom. V tejto Beckettovej hre prebleskne lyrické svetlo, krátka spomienka na mladú lásku, ale aj smútok a melanchólia nad tým, čo nebolo, ale mohlo byť. Možno niekto v hre nájde aj zúfalstvo, aj pesimizmus, ale pod tým všetkým je viera v človeka, súcit s ním. V svojej analýze človeka Beckett môže niekomu byť nepríjemný, pretože v tomto hľadaní a odhaľovaní Beckett ide až do morku kosti, nič neprikrášľuje, ale otvorene hovorí: pozri, človeče, taký si, či si to uvedomuješ alebo nie. Beckettov človek je konkrétny človek druhej polovičky dvadsiateho storočia.

Tiger Jussuf (Tygr Jussuf, 1967)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 23:12

Günter Eich. Rozhlasová hra. Překlad Ladislav Obuch. Odpovědný redaktor Michal Príbus. Zvuk Peter Štolc, Jozef Bezák. Režie Mikuláš Bugár.

Osoby a obsazení: Jussuf (Karol Machata), Wiliam (Anton Mrvečka), Anita (Eva Poláková), Richard Matthisson (Juraj Paška), Pavla (Eva Krížiková), Rimböck (Martin Gregor), Otília (Viera Bálinthová), Maximilian (Oldo Hlaváček), Cortes (Karol Skovay).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 18. 3. 1967. Premiéra 30. 3. 1967 (Bratislava, 20:00 h.; 65 min).

Lit.: Príbus, Michal: Tiger Jussuf. In (Rozhlas 14/1964, roč. 23 (článek). – Cit.: Rozhlasoví odborníci konštatovali, že je to vynikajúca hra, obsahujúca v sebe čosi špecificky rozhlasové. No, keď sa autor rozhodol túto hru prepracovať tak, aby bola zrozumiteľnejšia, porota ju odmietla ako nerozhlasovú verziu. Tiger Jussuf je teda hra vysoko náročná. Vychutnať jej krásu možno iba spontánnym sústredeným počúvaním. Pravda, realizácia tejto hry bola dosť obťažná. Režisér Mikuláš Bugár sa s textom podrobne zaoberal a usiloval sa preniknúť aj do logiky jej motívov a kompozície. Spýtali sme sa ho, aký má názor na toto dielo, ktoré je významným obohatením tohto moderného literárnoumeleckého žánru.

M. Bugár – režisér hry: Človeka je veľmi ťažko určiť, napr. z čoho sa skladá, čo v sebe vlastne obsahuje, či je dobrý alebo zlý. Je možná iba čiastočná identifikácia v určitých situáciách. Z toho zrejme vychádzal Eich pri písaní Tigra Jussufa. V každom človeku je kus tigra, šelmy, čo sa neprejavuje navonok, ale stále je to v ňom. Sú však situácie, kde sa práve táto tigria zložka človeka dostáva na povrch. K nejasnosti textu pre nášho poslucháča pravdepodobne prispejú aj niektoré zemepisné pojmy, ktoré autor zrejme použil preto, aby naznačil širšiu platnosť témy pre nemeckú verejnosť, myslím napr. na Lorelei, Säckingen..

Dramaturg: Mene známe reálie v preložených textoch vždy prinášajú určitú nejasnosť. No Lorelei – vysoká skala nad Rýnom s ospievanou rozprávkovou krásavicou je dosť známa. Melódia Trubač zo Säckingenu sa údajne spieva na rozlúčku. Tieto a niekoľko ďalších názvov nemajú však podstatný význam a treba ich chápať viac ako stavebné prvky pre zvukovú kompozíciu hry.

Hra o šťastí (Hra o štěstí, 1965)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 23:11

Juraj Sever. Rozhlasová hra. Odpovědný redaktor Ján Vdovják. Zvuk Štefan Buček, Dušan Koma. Režie Juraj Haľama.

Osoby a obsazení: Matúš Roch (Andrej Vandlík), Jela (Sylvia Letková), Zora (Katarína Vrzalová), Darina (Marica Janušová).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 23. 6. 1965. Premiéra 5. 8. 1965 (Bratislava, 20:00 h.; 60 min).

Lit.: Vdovják, Ján: Hra o šťastí. In Rozhlas a televízia, 32/1965, roč. 21, str. 7 (článek). – Cit.: „Vieš, prečo som neostal malým človekom? Lebo som mal šťastie. Vyštudoval som, pracoval, mal úspech a nikto nezbadal, aký som v skutočnosti malý. – Len, či to bolo šťastie?!“ – hovorí na začiatku rozhlasovej hry Juraja Severa HRA O ŠŤASTÍ univerzitný docent, hlavná postava hry, Matúš Roch. Má rád rovné čiary, pretože pekné veci sú vždy hladké. Ale predsa jedného večera tieto rovné čiary prestanú byť rovnými, veci prestanú mať hladký a jemný povrch. Treba sa zamyslieť nad doterajším prežitým životom a konfrontovať seba, svoj život, vzťah k okolitému svetu. Aj keď je to čudné, človek musí pre niečo žiť… alebo pre niekoho.

To sú základné myšlienky rozhlasovej hry. Je to v podstate diskusia na tému „čo je šťastie“. Nad tým sa zamýšľa päťdesiatnik Matúš Roch, úspešný univerzitný docent, ktorý po všetkom túžil a všetko chcel mať. A snažil sa každú vec pretvoriť podľa svojho a hneď. Jeho dcéra Darina, sedemnásťročné dievča, si zrazu uvedomí, že žila v akomsi skleníku – všetko mala, čo sa jej len zažiadalo, všetko podľa vopred vypočítaných rovných čiar, ale jej osoba, jej city, jej vnútorný svet sa strácal v tieni otca, ktorému verila a dôverovala. A tu nastane situácia, keď jej na obyčajnú otázku, čo je šťastie, nikto nevie dať odpoveď. Matka sa stará len o jedlo, šaty, otec má svoje problémy na pracovisku. A o vnútorný svet a citové problémy Dariny sa nikto nezaujíma. To zdanlivé šťastie, v ktorom rodina žila, je len konvencia, možno pretvárka, zisťuje zrazu Darina. Niečo sa v nej búri, žiada pomoc, vysvetlenie, odpoveď. Keď to všetko nedostáva, vzbúri sa a vykoná čin, za ktorý sa možno raz bude hanbiť, pretože ho urobila v prvom hnutí mysle. Inakšie však svoj protest nevedela vyjadriť.

A vtedy Matúš Roch vidí, že sa mu život čudne rúti. Vyše dvadsať rokov práce a zdanlivého úspechu zhorelo za jedinú noc ako papier. A sám seba sa pýta – čo budeme robiť? Zisťuje, že jeden život možno dva razy prežiť za jednu noc, ktorá je často viac ako nekonečné roky. No nemožno žiť len preto, aby sme žili a nepoznali zmysel toho všetkého. Táto duševná sebatrýzeň je taká neúprosná, že Matúš Roch chce, aby v jeho živote nastala prestávka ako v divadle po dejstve hry. Čo je však možné v divadle, v živote sa nestáva. V živote sa nedá cez prestávku odpočinúť, lebo tento nemá prestávky, hoci si to často tak naivne myslíme a želáme.

Cigarettes and Chocolate (Cigarety a čokoláda, 1988)

Filed under: Cizojazyčné,Rozhlasové hry — Premek @ 15:40

Anthony Minghella. Rozhlasová hra. Režie Robert Cooper a Anthony Minghella.

Osoby a obsazení: Gemma (Jenny Howe),  Rob (Bill Nighy), Lorna (Juliet Stevenson), Alistair (Alex Norton), matka (Joan Campion), Gail (Jane Gurnett), Sample (Christopher Ravenscroft), Concepcion (Sally Eldridge).

Natočeno 1988. Premiéra 6. 11. 1988 (BBC Radio 4).

Pozn.: Gemma decides to stop speaking. Her friends‘ reactions become increasingly severe.

Giles Cooper Award  1988.

Best Radio Plays of 1988 Methuen/BBC 1989

Cigarettes and Chocolate (Cigarety a čokoláda, 2008)

Filed under: Cizojazyčné,Rozhlasové hry — Premek @ 15:37

Anthony Minghella. Rozhlasová hra. Další tvůrci a interpreti nezjištěni.

Natočeno 2008. Premiéra 3. 5. 2008 (BBC Radio 4, 14:30 h.; 60 min.) v cyklu Saturday Drama.

Pozn.: Anthony Minghella’s Giles Cooper Award-winning radio play.

Gemma’s unexplained silence is the catalyst for a reaction amongst her friends and lovers both unfaithful and unrequited, which starts as mild irritation but becomes increasingly uncontrolled as her passive but forceful refusal to speak drives them to distraction. (anotace)

Hang Up (Zádrhel, 1988)

Filed under: Cizojazyčné,Rozhlasové hry — Premek @ 15:33

Anthony Minghella. Rozhlasová hra. Režie Robert Cooper.

Účinkují Juliet Stevenson a Anton Lesser.

Natočeno 1988 (18 min.). K poslechu zde.

Prix Italia 1988 za rozhlasovou hru.

Pozn.: This short play of a late night phone-call between two lovers is a study of lost innocence, deception and treachery. (anotace)

25. 11. 2021

Y2K (2021)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — Premek @ 10:36

Scarlet Čanakyová. Rozhlasová hra z cyklu Milénium. Režie Veronika Martinková. Produkce Alena Rumanovská. Hudební dramaturgie Lída Hodulíková. Zvukový mistr Andrej Klimits. Dramaturgie Zuzana Kolmusová.

Účinkují Miroslav Noga, Judita Hansmann, Zuzana Kronerová, Michaela Hanubelová, Jana Kovalčíková a Ivan Romančík.

Natočeno 2021. Premiéra 24. 11. 2021 (SRo Rádio Devín, 21:30 h.). Repríza 23. – 27. 12. 2021 (SRo 8 Rádio Litera).

Pozn.: Posledný deň roku 1999 a nečakané stretnutie rodiny, z ktorej niekto je myšlienkami mimo tohto sveta, niekto rieši vzťah k partnerovi a nechce si priznať, že rozchod nie je tou najlepšou možnosťou a iní si predstavuje svoju budúcnosť inak, než to realita dovolí… Y2K ako koniec sveta, vynulovanie pamäte, ktoré sa deje v hlavách našich postáv. Smerujú k zmiereniu či krachu?

𝐘𝟐𝐊 je štvrtá časť dramatického seriálu Milénium, ktorú napísala Scarlet Čanakyová a v réžii Veroniky Martinkovej sa predstavia Miroslav Noga, Judita Hansmann, Zuzana Kronerová, Jana Kovalčíková a Ivan Romančík. (anotace)

24. 11. 2021

Das getupfte Band (Strakatý pás, 1965)

Filed under: Cizojazyčné,Rozhlasové hry — Premek @ 22:13

Sir Arthur Conan Doyle. Dramatizace slavného detektivního příběhu. Překlad Ruth Von Marcard. Režie Felix Klee.

Osoby a obsazení: Sherlock Holmes (Edgar Wiesemann),  dr. John Watson (Joachim Ernst), Helen Stoner (Barbara Nüsse), Julia Stoner (Rosel Zech) a dr. Grimsby Roylott, nevlastní otec (Franz Johann Danz).

Nastudoval SRF v roce 1965 (52 min).

Pozn.:  Der Meisterdetektiv ermittelt wieder – in einem seiner berühmtesten Fälle! Helen, eine junge Frau, bittet Sherlock Holmes um Hilfe. Denn vor zwei Jahren ist ihre Schwester gestorben, kurz vor ihrer Hochzeit. Jetzt möchte Helen selbst heiraten. Doch unter die Vorfreude mischt sich Todesangst … (anotace)

« Newer Posts — Older Posts »

Powered by WordPress