Zuzana Bartošová. Glosa.
Natočeno 2021. Premiéra 10. 7. 2021 (SRo Rádio Devín, 8:40 h.). Repríza 14. 7. 2021 (SRo Radio Devín, 7:45 h.) v cyklu Ranné ladenie.
Lit.: anonym: Glosa týždňa Zuzany Bartošovej: Hommage à Artpool. In web SRo Rádio Devín, 7. 7. 2021 (článek + nahrávka k poslechu). – Cit.: (..) Sú stretnutia, ktoré sa stratia, vyprchajú a sú také, na ktoré sa nezabúda, ostávajú v depozite pamäti dlho, možno navždy. O jednom z nich píše aj samostatná vedecká pracovníčka Ústavu dejín umenia Centra vied o umení Slovenskej akadémie vied, Zuzana Bartošová. Svojej glose dala názovHommage à Artpool (…).
O György Galántaiovi som prvýkrát počula v súvislosti s utajeným stretnutím maďarských výtvarných umelcov s umelcami z vtedajšieho Československa. Bol to jeho ateliér v Balatonboglári, kde sa konala 26. a 27. augusta 1972 táto neopakovateľná udalosť. Jedinečná pre formovanie neoficiálnej slovenskej výtvarnej scény, ktorej som sa neskôr ako jej priama účastníčka venovala vo svojich esejach a štúdiách. V knihe som sumarizovala pluralitnú panorámu tvorby autorov viacerých generácií, ktorých kultúrna politika obdobia tzv. normalizácie zatláčala do zabudnutia. Stretnutie u Gyorgya Gálantáia sa konalo na štvrté výročie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Maďarskí umelci takto demonštrovali, že priateľské vzťahy a tvorivú spoluprácu nedokážu naštrbiť politické konflikty.
Až oveľa neskôr som sa dozvedela o projekte Artpool. Pri prvej návšteve v tomto verejnosti prístupnom archíve, som osobne spoznala Györgya Gálantaia a po jeho boku Júliu Klaniczay. Otvorených, priateľských, nekonformných ľudí. Osobnosti zanietené pre to, čomu sa venujú, lebo to považujú za svoje poslanie. Dodnes ich dielo, teda Artpool, obdivujem. Obdivujem ich trpezlivosť, vernosť myšlienke zbierať dokumenty o slobodnej tvorbe počas neslobodných rokov, aj doklady cezhraničných kontaktov, ktorým nedokázala zabrániť ani komunistická ideológia, ani tajná polícia, ktorá bola v jej službách. Som v rozpakoch, ak mám povedať, čo si na aktivitách Artpoolu – teda aktivitách Györgya Gálantaia a Júlie Klaniczay – viac vážim. Či tie adresované umeleckému svetu, alebo ich občiansku odvahu.
Už pri prvej návšteve ma archív, ktorému sa už vtedy György a Júlia roky venovali, doslova ohúril. Vysoké steny tradičného šesťizbového meštianskeho budapeštianskeho bytu rámovali vysoké police zaplnené krabicami s dokumentami. Uprostred nich mladí záujemci, ktorí tu študovali. Archív bez bariér, liberálne otvorený. (…)