Jurij Bondarev. Dramatizace románu. Dramaturg Vladimír Fišera. Rozhlasová dramatizace a překlad Vlado Rusko I. Zvuk Dušan Koma. Technik Ivan Kulašík. Režie Vlado Rusko I.
Osoby a obsazení: Drozdovskij (Leopold Haverl), Kuznecov (Karol Machata), Davlatjan (Juraj Slezáček), Uchanov (Ivan Rajniak), Zoja (Viera Topinková), Nečajev (Anton Mrvečka), Skorik (Viktor Blaho), Čibisov (Alojz Kramár), Kasymov (Pavol Mikulík), Sergej (Peter Jerguš), Rubin (Gustáv Legéň), tankista (Ĺubo Roman), voják I. (Vladimír Minarovič), voják II. (Arnošt Šebesta), voják III. (Oldo Zemánek), šofér (Jozef Longauer), Titkov (Július Paluš), telefonista (Anton Glézl), průzkumník I. (Ján Venéni), průzkumník II. (Slavo Drozd), major Božičko (František Dibarbora), Vesnin (Ĺudovít Ozábal), Dejev (Dušan Blaškovič), Bessonov (Viliam Záborský), velitel (Július Pántik), hlavní velitel (Ján Klimo), Osin (Vladimír Durdík), Jacenko (Juraj Šebok), Němec (Ivan Letko).
Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 31. 3. 1973 – 7. 4. 1973. Premiéra 3. 5. 1973 (88 min). Repríza 7. 5. 2005 (Rádio Devín, 14:30 hod.).
Lit.: Rusko, Vlado: Horiaci sneh. In Rozhlas 18/1973 (článek). – Cit.: S časťou tohto románu som sa stretol úplne náhodou v Bulharsku uprostred horúceho leta. Zaujala ma tieto tri dni a tri noci trvajúca epizóda z obdobia Veľkej vlasteneckej vojny, videná očami štábu a prvej línie, stvárnená formou románu s výraznými črtami epopeje. A potom – po dohode s dramaturgiou nasledovali hodiny čítania, opätovných návratov, formovania dialógov, scén a výsledného akustického tvaru. A tu sa už ponad riadky textu ozývali intonácie, melódia, farba hlasu hercov. To bola prvá etapa. A potom nasledovala tá druhá, realizačná časť. Bolo to obsadzovanie úloh, hodiny vytrvalého hľadania vo zvukovom archíve spolu s neúnavným zvukovým majstrom Ivanom Kulašíkom a zvukovým technikom Dušanom Komom za výdatnej pomoci vedúcej zvukového archívu Zuzky Chodilovej, hodiny počúvania a hľadania adekvátnych motívov s hudobnou redaktorkou Katkou Cútovou /napokon v tomto zápase zvíťazili Rachmaninove Zvony a Šostakovičova YII. Symfónia), ale i hodiny v „kráľovstve“ inž. Petra Janíka a jeho sústavy experimentálnych ( i bežne používaných) elektroakustických prístrojov za spolupráce Jána Backstubera.. No a potom to bolo už prozaickejšie: nahrať a zostrihnúť!