Thomas Mann. Dramatizace Martina Vannayová. Hudba Juraj Polgáry a Samuel Hvozdík. Hudební interpretace Michaela Bobeková (housle), Denis Pagáč (kontrabas), Marek Kundlák (trubka). Hudební dramaturg Matúš Wiedermann. Mistr zvuku Michal Džadoň. Produkce Ján Tomandl. Dramaturg Ján Šimko. Režie Adam Hanuljak.
Osoby a obsazení: Hans Castorp (Tadeáš Bolo), Joachim Ziemsen (Jakub Švec), Lodovico Settembrini (Juraj Kemka), doktor Behrens (Vladimír Jedľovský), Klaudia Chauchatová (Barbora Andrešičová), doktor Krokowski (Peter Sklár), Leo Naphta (Miroslav Noga), Mynheer Peeperkorn (Emil Horváth), Pribyslav Hippe (Frederik Martinus), sbory (Bianka Bucková, Dagmar Sanitrová, Lenka Hošková, Lucia Vráblicová, Patrícia Balajová, Vlado Kittler, Marek Kundlák, Marek Lupták, Ján Tomandl).
Natočeno 2025. Premiéra 3. a 10. 2. 2026 (SRo 3 Rádio Devín, 20:00 h., 94 + 100 min.). K poslechu zde a zde.
Lit.: anonym: Rozhlasová hra | Martina Vannayová – Thomas Mann: ČAROVNÝ VRCH. Rozhlasová tvorba. In web SRo 3 Rádio Devín, 30. 1. 2026 (článek). – Cit.: Dvojdielna rozhlasová dramatizácia románu Čarovný vrch (Der Zauberberg) nemeckého spisovateľa Thomasa Manna je ďalšou z radu dramatizácii veľkých románových diel, ktoré sme v posledných rokoch pre poslucháčov pripravili. Jedná sa o prvú dramatizáciu románu nositeľa Nobelovej ceny Thomasa Manna v Slovenskom rozhlase. Výsostne aktuálna dramatizácia kľúčového románu európskeho modernizmu 20. storočia je dielom skúsenej autorky Martiny Vannayovej a okrem toho, že svojimi témami prehovára k súčasnému poslucháčovi, je aj významným rozšírením archívu rozhlasových dramatizácií a splátkou dlhu voči spisovateľovi.
Dej je situovaný do pľúcneho sanatória Berghof v švajčiarskom Davose, ktoré funguje ako izolovaný mikrosvet a alegória európskej civilizácie v predvečer prvej svetovej vojny. Hlavná postava, mladý inžinier Hans Castorp, čerstvo po štúdiách prichádza do sanatória na krátku návštevu svojho bratranca Joachima Ziemsena. Po prepuknutí pľúcnej choroby sa však plánovaná trojtýždňová návšteva nečakane zmení na sedemročný liečebný pobyt. Počas neho stretáva Hans Castorp celú plejádu postáv – od lekára Behrensa, psychoanalýzou ovplyvneného Krokowského, cez humanistu Settembriniho a jezuitu Naphtu, až po dionýzovskú postavu Mynheera Peeperkorna a osudovú ženu Klaudiu Chauchatovú. Každá z postáv tohto bildungsrománu reprezentuje istý typ, spôsob života či myšlienkový prúd, dominujúci predvojnovej nemeckej (a širšie západoeurópskej) meštiackej kultúre. Jednotlivé postavy, ako aj množstvo literatúry a umenia, s ktorým sa Castorp v sanatóriu stretne, zanecháva v jeho vnímaní špecifický odtlačok. Lekárske diagnózy, filozofické dišputy Settembriniho a Naphtu, debaty s Peeperkornom či láska k Chauchatovej – to všetko nanovo formuje jeho poznanie sveta. Choroba a rôzne postoje k nej či pokusy o liečbu v románe nefungujú iba ako biologický jav, ale aj ako metafora morálneho a duchovného stavu spoločnosti. Mann sa v románe, podobne ako mnohí iní autori toho obdobia (Zweig, Musil, Kraus, Canetti a ďalší), pokúša diagnostikovať príčiny najväčšieho vojnového konfliktu tých čias.(…)