Jana Janíková. Původní rozhlasová hra o lidském egoismu. Dialog starého otce a postarší dcery. Z českého originálu pro SRo přeložil Milan Frolo. Hudební dramaturgie Eleonora Vančíková – Kapasná. Mistr zvuku Imrich Adamko. Dramaturgie Vanda Feriancová. Režie Viera Weidlerová.
Osoby a obsazení: Judita (Božidara Turzonovová) a její otec (Elo Romančík).
Natočeno 1998. Premiéra 26. 2. 1998 (Slovensko 1, 20:05 h.; 52 min.).
Lit.: anonym: Skriňa. In Rozhlas a televízia 8/1998, roč. 72, s. 3 (článek). – Cit.: Zvláštnou atmosférou dýcha rozhlasová hra českej autorky Jany Janíkovej Skriňa. V zdanlivo nehybnej nečinnosti každodenného všedného rána sa bez vzruchu odvíja rozhovor deda – “vitálneho starca” s jeho starnúcou dcérou Juditou – “vysporiadanou dušou” – o tých najbanálnejších veciach ich monotónneho života. Cez tieto banálnosti sa vracajú do nedávnej i dávnejšej minulosti. Ich kusé spomienky sa zlievajú v živý príbeh “dobrej rodiny”, sporiadanosť ktorej roky diktoval otcov egoizmus. Možno ten urýchlil matkinu smrť, ten spôsobil a prehlboval trhlinu medzi otcom a synovou rodinou a ten udusil všetky ambície, túžby a lásky dcéry Judity, ktorá sa stala doživotnou otcovou spoločníčkou, jeho opatrovkyňou, ale i žalobkyňou za svoj premárnený život.