Ivan Sergejevič Turgeněv. Dramatizace románu. Překlad Viera Krnová. Dramatiace Jozef Bob. Hudba Jaromír Dlouhý. Odpovědný redaktor Michal Príbus. Technici Július Galát, Michal Domonkoš. Režie Milan Semík.
Osoby a obsazení: Nikolaj Artemievič Stachov (Viliam Záborský), Anna Vasilievna (Viera Bálinthová), Jelena, jejich dcera (Jela Lukešová), Uvar Ivanyč, jejich strýček (Alojz Kramár), Zoja, Jelenina společnice (Eva Kvietiková), Bersenev, student (Anton Mrvečka), Šubin, sochař (Michal Dočolomanský), Insarov, bulharský student (Karol Machata), Rendič, dalmatský námořník (Jozef Šándor), lokaj (Karol Skovaj), krejčí (Ondrej Jariabek), neznámý (František Zvarík) a lékař (Štefan Dobrovodský).
Připravil Slovenský rozhlas v roce 1965. Premiéra 20. 2. 1965 (90 min.).
Román ruského spisovateľa je dramatickou psychologicko-spoločenskou reflexiou života tej doby, plnej protirečení a nenaplnených očakávaní. Dielo vystihujúce objektívnu potrebu činu, nahrádzajúceho mŕtve princípy pasívnej kritickosti predchádzajúcich spoločensko-kritických diel. Jelena Stachovová je vo svojej rodine osamelá názormi a túžbami. Uvedomuje si sociálnu nerovnopránosť a biedu nevoľníkov, sníva o rozhodnom čine v prospech vlasti a žije v očakávaní prevratných udalostí. Toto vedomie sa kryštalizuje vo vzťahu k bulharskému revolucionárovi Insarovovi. Ich láska je zároveň príkladom rovnoprávneho partnerského vzťahu a súladu životných cieľov. Po Insarovej smrti odchádza Jelena do jeho vlasti. (anotace)