Ján Hrušovský. Rozhlasová dramatizace Lucia Mihálová. Zvuk Peter Daniška. Hudební dramaturg Marek Kundlák. Produkce Marcela Stanková. Dramaturgie Michaela Materáková. Režie Laco Kerata.
Účinkují Henrieta Jančišinová- Koláriková, Přemysl Boublík, Števo Martinovič, Ĺudmila Mandžárová.
Natočeno 2022. Premiéra 21. 6. 2022 (SRo Rádio Devín, 20:00 h.) v cyklu Naša zabudnutá klasika.
Lit.: anonym: Naša zabudnutá klasika: Ján Hrušovský – Dolorosa. Rozhlasová tvorba. In web SRo Rádio Devín, 14. 6. 2022 (článek). – Cit.: Ján Hrušovský (1892-1975) bol prozaik, novinár a publicista, ktorý sám o sebe hovoril ako o priekopníkovi slovenskej moderny. Do literatúry vstúpil zbierkou vojnových poviedok a fejetónov, bezprostredne po prvej svetovej vojne, ktorej sa zúčastnil ako bojovník na ruskej fronte. Neskôr pracoval ako redaktor, potom v štátnych službách.
Pre svoju spoluprácu s fašistickým slovenským štátom počas druhej svetovej vojny, kedy pracoval na Úrade propagandy (1941-1944) patrí Ján Hrušovský ku kontroverzným postavám slovenskej literatúry. Napriek tomu nemožno spochybniť jeho výrazný literárny talent, ktorý preukázal najmä vo svojej dielach z obdobia nastupujúcej druhej vlny slovenskej moderny.
Predlohou pre hru Dolorosa je rovnomenná Hrušovského poviedka z roku 1925, ktorú po prvý raz vydal Leopold Mazáč v Prahe. Hrušovského ranné prózy ovplyvnil najmä expresionizmus a dekadencia.
V príbehu vnútorného zápasu mladučkej mníšky, ktorá sa v záujme zachovania svojej duchovnej čistoty snaží potlačiť svoju žiadostivosť, sa do popredia dostáva Hrušovského obľúbený konflikt medzi dionýzovským princípom telesnosti a zmyslovosti a duchovnej harmónie a sebaovládania.
Autorka vo svojej dramatizácii túto bipolaritu podporila postavami dvojjediného rozprávača, ktorou je socha Krista, objekt ku ktorému Dolorosa smeruje svoje modlitby a rozjímanie, no i ľudsky pochopiteľné, i keď, v jej postavení, nežiaduce, zmyslové túžby. Sochu teda môžeme vnímať ako predstaviteľa Krista v duchovnom, božskom zmysle – projekciu viery (Svätý), no i v zmysle fyzickom, ktorý má vonkajšiu podobu sochy s celou svojou ušľachtilou, telesnou a teda ľudskou krásou (Nesvätý). Svätý a Nesvätý spolu vedú dialóg, ktorý nás sprevádza príbehom mníšky Dolorosy, jej urputnou snahou o dokonalosť a čistotu, ktorá napokon vyústi do tragického konca.
Naša zabudnutá klasika je názov cyklu krátkych rozhlasových hier Rádia Devín, ktoré majú ambíciu nachádzať v slovenskej literatúre zaujímavé, menej známe, či dodnes nikdy nespracované texty rôznych slovenských autorov. Ambícia je z predlôh koncipovať texty, ktoré nesú v sebe snahu vnímať, chápať a rešpektovať predlohu a zároveň sa snažia pozrieť na témy a formu spôsobom adekvátnym mysleniu našej doby. Ide teda opäť o akýsi most medzi minulosťou a prítomnosťou, ktorého cieľ by mal presiahnuť didaktický rozmer oboznámenia sa s menej známym, či dokonca „neznámym“.
Lit.: Šaráková, Lucia: August 68, SNP a vznik Slovenskej republiky. Téma týždňa. In web SRo 8 Rádio Litera, 29. 8. 2022 (článek). – Cit.: (…) Ján Hrušovský sám o sebe hovoril ako o priekopníkovi slovenskej moderny. Do literatúry vstúpil zbierkou vojnových poviedok a fejtónov, po prvej svetovej vojne, ktorej sa zúčastnil ako bojovník na ruskom fronte. Neskôr pracoval ako redaktor, potom v štátnych službách a je nutné kriticky pripomenúť, že počas druhej svetovej vojny pracoval pre fašistický slovenský štát ako úradník propagandy. Predlohou pre rozhlasovú úpravu hry Dolorosa, o ktorú sa postarala Lucia Mihálová je rovnomenná Hrušovského poviedka z roku 1925. Hovorí o vnútornom zápase mladučkej mníšky, ktorá sa v záujme zachovania duchovnej čistoty snaží potlačiť svoju žiadostivosť. Autorka vo svojej dramatizácii túto bipolaritu podporila postavami dvojjediného rozprávača, ktorou je socha Krista, objekt ku ktorému Dolorosa smeruje svoje modlitby a rozjímanie, no i ľudsky pochopiteľné, i keď, v jej postavení nežiaduce, zmyslové túžby. Urputná snaha o dokonalosť a čistotu napokon vyústi do tragického konca.. Uvádzame v cykle Naša zabudnutá klasika. (…)