Ladislav Fajčík. Rozhlasová hra. Hudební spolupráce František Gomolčák. Odpovědný redaktor Karol Jančošek. Zvuk Jozef Hauliš. Technici Jozef Hauliš, Ján Ščirba. Produkce Lívia Dragúnová. Režie Rada Šubová.
Osoby a obsazení: Jozef (Peter Gažo), Mária (Judita Vicianová), Alica (Hana Makovická), Filip (Andrej Hryc), Karol (Vlado Durdík ml.), hlas (Albert Pagáč), muž (Jozef Florián).
Nastudoval Československý rozhlas Košice v roce 1972. Premiéra 16. 2. 1972 (III. program, 20:00 h.; 59 min).
Lit.: Jančošek, Karol: Hra pre dvoch neznámych. In Rozhlas 7/1972, str. 3 (článek). – Cit.: „Každé manželstvo prežíva v istých obdoboiach svoje krízy, je to akési vyrovnávanie sa so vzájomnou prítomnosťou. Cítime, že sme priviazaní a ťažko sa prispôsobujeme“ – tvrdí jedna z postáv (povedzme, že hlavný hrdina) v odpovedi na dobiedzavé otázky svojej partnerke a táto replika by azda mohla byť aj mottom druhej pôvodnej rozhlasovej hry Ladislava Fajčíka s názvom Hra pre dvoch neznámych.
Tá prvá sa volala Žúr a jej hrdina – možno, že ten istý – prežíval nie práve najpríjemnejšie chvíle osamotenia práve vtedy, keď málokto býva rád sám: vo výročný deň svojich narodenín. Každý z priateľov mal v poslednej chvíli dajaký presvedčivý dôvod na ospravedlnenie svojej neprítomnosti na oslave, avšak ten pravý dôvod tkvel hádam predovšetkým v samotnom jubilantovi a v zložitých vzájomných vzťahoch, aké sa vyskytnú (a dosť často) aj medzi priateľmi.
V druhej Fajčíkovej rozhlasovej hre tento hrdina (ak – pravda – pripustíme, že je to ten istý) je o nejaký rôčik starší, je už aj ženatý, ba dokonca stihol po namáhavom diaľkovom stúdiu stať sa inžinierom. Ale napriek tomu všetkému sa príliš nezmenil. Ani šťastnejším nie je. S manželkou si príliš nerozumejú – ona tvrdí, že je to jeho vina, on že jej. Dosť obvyklý prípad. A je tu ešte Alica – nie však kvôli zaužívanému trojuholníku. Alica má práve dnes narodeniny (pre zmenu?). Idú ich osláviť a tu pri víne, hudbe a tanci prichádza návrh zahrať sa jednu (kvôli lepšej zábave), nie príliš obvyklú hru. Jej pravidlá sú jednoduchý: On a Alica budú dnes večer akoby manželským párom a Mária (tak sa volá jeho žena) bude akoby ich – slobodnou – priateľkou. Prirodzene, že táto dohoda platí predovšetkým pre prípad, že o dámy sa budú zaujímať aj iní náhodní tanečníci, resp. budúci spolusediaci pri stole. Ako to dopadne? Čo sa z toho vyvinie? Naozaj: stroskotá dnes večer toto mladé manželstvo, dosť zjavne poznačené drobnými trhlinkami a jazvičkami, alebo naopak: spevnie?