Jiří Mahen. Rozhlasová hra. Překlad a úprava Oldřich Hladík. Scénická hudba Jan Šéfl. Odpovědný redaktor Karol Jančošek. Režie Miriam Budová.
Osoby a obsazení: Havelka, sedlák (Andrej Bagar), Václav, jeho syn (Vlado Durdík), Marka, jeho dcera (Daria Vašíčková), Jozef, jeho sluha (Samuel Adamčík), Jano (Štefan Dobrovodský), Matula, kovář (Alojz Kramár), Pšenka, tkadlec (František Dibarbora), Marek, sedlák (Ondrej Jariabek), Jurko, jeho syn (Vlado Minarovič), kněz (Mikuláš Huba), správce (Juraj Paška), dráb (Ondrej Nemčok), žebrák (Ĺudo Ozábal), Trnka, domkář (Gejza Slameň), bába (Beta Poničanová).
Nastudoval Československý rozhlas Košice v roce 1964. Premiéra 3. 9. 1964 (Bratislava, 20:00 h., 78 min.)
Lit.: anonym: Mŕtve more. In Rozhlas a Televízia, 36/1964 (článek) – Cit.: Autor sa v nej vracia do histórie, do obdobia oficiálne už dávno porazeného husitstva, potlačovaného luteránstva a násilnej rekatolizácie. Zobrazuje ľudí jednoduchých, dedinčanov, sedliaka Havelku a jemu podobných, ktorí už sto rokov ukrývajú šablu, aby ju v príhodnej chvíli mohli vytasiť. Zohli síce pred vrchnosťou chrbáty, no nezohli svoju myseľ a vedú nerovný boj o jej slobodu. V tom čase to bol boj o slobodu náboženského vyznania, no takmer vždy v histórii vedno s týmto bojom kráčal i boj o sociálne postavenie chudoby, boj o definitívne zrovnoprávnenie pred bohom a tým priamo či nepriamo aj o zrovnoprávnenie ľudí s ľuďmi.
Sedliak Havelka svoj boj s vrchnosťou prehráva a za tragických okolností zomiera. Jeho smrť však burcuje ostatných dedinčanov a je predzvesťou budúcich lepších čias. Mahen nie náhodou venuje práve túto hru svojmu starému otcovi. Je to v podstate príbeh z ich rodinnej kroniky a pri jeho zobrazení autor určite netušil, že svojím spôsobom je to príbeh aj jeho vlastného života. Keď sa s ním teraz opäť stretávame v rozhlasovom naštudovaní, myslíme na revolučné tradície našich národov, aj vďaka ktorým sme pred dvadsiatimi rokmi neváhali so zbraňou v ruke účtovať s potupným fašizmom. Jiří Mahen sa na oživovaní a znovuvytváraní týchto tradícií podieľal nielen hrami Jánošík, či Mŕtve more, ale vari celým svojím bohatým dielom.