Panáček v říši mluveného slova stránky přátel rozhlasových her a mluveného slova vůbec

10. 5. 2022

Keď odídem, prídem (Když odejdu, přijdu, 1987)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 22:24

Ivan Lehotský. Rozhlasová hra. Odpovědný redaktor Ján Vdovják. Technici Peter Janík, Ján Backstuber. Režie Vladimír Rusko.

Osoby a obsazení: Lenka (Mária Dacejová), matka (Jela Lukešová), Rasťo (Peter Rúfus), Jana (Nataša Kulíšková), ing. Pivec (Ján Valentík), mistr (Vladimír Minarovič), svářeč (Gustáv Legéň), svářeč II (Július Paluš), Jozefína (Eva Večerová), Gréta (Mária Breinerová), muž I (Juraj Sarvaš), žena I (Soňa Ulická), Magda (Magda Paveleková), bufetářka (Erika Bauerová), inspicientka (Hana Kostolanská), hlas II (Dušan Kaprálik), hlas III (Ján Mistrík), Michaela (Anna Tyralová).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 7. 5. 1987. Premiéra 7. 9. 1987 (72 min). Repríza 12. 9. 2022 (SRo 8 Rádio Litera, 0:30 h.).

Lit.: anonym: Keď odídem, prídem. In Rozhlas 37/1987, str. 18 (článek). – Cit.: V atómovej elektrárni v Jaslovských Bohuniciach i v rozostavaných Mochovciach možno stretnúť stovky ľudí, ktorí sú príkladní svojím vzťahom k práci, svojou „zažratosťou“ do problémov, techniky, netúžiacich po súkromných hodnotách, majúcich „svoju atómku“. Taká je i mladá inžinierka, hlavná predstaviteľka Lehotského hry. Svoju životnú i pracovnú cestu začína uprostred rozostavanej atómovej elektrárne, uprostred ľudí milujúcich svoju prácu. A nemusia o tom hovoriť v superlatívoch alebo vo frázach, stačí s nimi byť, pohybovať sa okolo nich, načúvať… „Vždy si vážim vklad iných do nášho celospoločenského úsilia, tak by to vlastne malo byť v celom našom živote“ – hovorí auto Ivan Lehotský – „nehovoriť len o vlastnej práci, nenadchýnať sa sám sebou, ale citlivo vnímať aj tých druhých… Umenie rozdávať sa, aj keď sa človeku veľa nevráti, považujem za nevyhnutnosť, súčasť nášho života. Platí to aj o láske, čím jej viac človek rozdáva, tým viac by malo byť okolo nás vyrovnaných, spokojných, ale aj šťastných ľudí. Žiaľ, práve pre robzujnelé sebectvo často nedávame druhým takmer nič. Moja mladá inžinerka Lenka taká nie je. Možno teda nebude typická chápaním vzťahu k svojej práci i súkromiu, kde sa tiež usiluje o vzťah nepodmienený vypočítavosťou, ale láskou.“

Žádné komentáře »

No comments yet.

RSS feed for comments on this post. TrackBack URL

Leave a comment

Pro přidávání komentářů se musíte nejdříve přihlásit.

Powered by WordPress