Alejandro Casona. Rozhlasová hra. Úprava Mária Terenová. Překlad Vladimír Oleríny. Scénická hudba Igor Bázlik. Odpovědný redaktor Mária Terenová. Technici Zuzana Kubíková, Eva Jančulová. Režie Elena Bauerová.
Osoby a obsazení: poutnice (Mária Prechovská), Telva (Hana Meličková), matka (Beta Poničanová), Adela (Viera Topinková), Angelika (Eva Poláková), Dorina, děvčátko (Gabika Kružliaková), 1. dívka (Hana Kostolanská), 2. dívka (Erika Bauerová), 3. dívka (Mária Úradníčková), děda (Samuel Adamčík), Martin Narcés (Karol Machata), Quico ze mlýna (Jozef Sodoma), Andrés, chlapec (Milan Ftáčnik), Falin, chlapec (Ĺubo Barák), 1. mládenec (Vladimír Minarovič), 2. mládenec (Štefan Dobrovodský).
Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 13. 7. 1967. Premiéra 26. 12. 1967 (85 min).
Lit.: Terenová, Mária: Pani úsvitu. In Rozhlas 35/1967 (anotace). – Cit.: Je to poetická rozprávka, v ktorej vystupuje Pani Smrť, vyrovnávajúca, vyvažujúca sila, verný protipól života. Kde život ukrivdil, ona poláska. Casona má rád harmoniku, je lyrický a nežný ako staré španielske romance, ktoré ožívajú v jeho básnickom videní. Láska je spolupútničkou nenávisti, za zradou kráča trest, šťastie treba vykúpiť bolesťou, bolesť utišuje láskavá ruka Smrti – tak sa reťazí sláva a bieda života v Casonovom dramatickom ponímaní, ktoré je v jadre hlboko optimistické a pozitívne. Casonove postavy ľúbia celým srdcom, trpia celou bytosťou, ale vždy víťazí láska a spravodlivosť. Básnická reč moderného dramatika dýcha na nás horúcim dychom vášní južnej krajiny.