Panáček v říši mluveného slova stránky přátel rozhlasových her a mluveného slova vůbec

8. 10. 2021

Deti justičného paláca (Děti soudního dvora, 1967)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 11:17

Michel Cournot. Původní rozhlasová hra. Dramaturgie Ján Vdovják. Překlad Mária Terenová. Zvuk Alojz Janeček. Technik Ivan Kulašík. Asistent režie Jarmila Krivosudská. Režie Ivan Teren.

Osoby a obsazení: soudce (Viliam Záborský), Pouydebat (Eva Galandová), Monika (Soňa Valentová), Aubry (Samuel Adamčík), Brenot (Gejza Slameň), paní Lalemandová (Mária Kráľovičová), Fortin (Zoro Laurinc), Postina (Ĺudovít Ozábal), slečna Baguenotová (Oľga Sýkorová), otec Fortin (Marián Gallo), Henansal (Ĺubo Roman), stráž (Jozef Šimonovič).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 30. 9. 1967. Premiéra 30. 11. 1967 (Bratislava, 20:00 h.; 79 min.).

Česká inscenace

Lit.: Vdovják, Ján: Deti justičného paláca. In Rozhlas, vyd. 49, roč. 23 (článek). – Cit.: Hra je dialóg, ktorý sa uskutoční medzi treťou hodinou odpoludnia a deviatou hodinou večer v sudcovej kancelárii medzi sudcom pre mladistvých, niekoľkými deťmi a niekoľkými inými postavami ako vychovávateľom, riaditeľom, matkou, otcom, ošetrovateľkou. Výnimočné okolnosti spôsobili, že tieto deti sú tvrdé, silné a zdanlivo neciteľné. So svojím sudcom hovoria ako rovný s rovným, chladne s ním diskutujú o svojom osude, ktorý často spočíva v jeho rukách.

Michel Cournot k svojej hre napísal: „za dvadsať rokov svojej žurnalistickej praxe som nepočul nič silnejšieho, nič dojemnejšieho, nič, čo by malo väčší význam ľudský i spoločenský ako tieto, zdanlivo nevýznamné dialógy sudcu a jeho detí. Preto ma napadlo, že by bolo dobre spracovať akési fiktívne odpoludnie takýchto dialógov pre rozhlasové vysielanie“.

Deti justičného paláca sú deti vychované verejnou starostlivosťou, deti chudobné, deti utekajúce z domu, alebo odobraté rodičom z morálnych dôvodov a deti, ktoré sa dopustili nejakého priestupku, alebo prečinu. Starostlivosť o nich je zverená súdu, presnejšie „sudcovi pre mladistvých“, ktorý má nad nimi zvrchovanú moc. Rozhoduje o ich návrate domov, prepustení na slobodu, alebo zatvorení do vezenia. Tieto deti si vo svojom živote nemajú s kým normálne prehovoriť. Výnimkou je ich sudca. A tento sudca často zastáva funkciu ich otca, matky.

„Pretože tieto deti justičného paláca sú symptómom istej spoločenskej choroby, sú aj ich rozhovory so sudcom dramatickým zobrazením skríženia síl poriadku a neporiadku tejto spoločnosti,“ ako to vyslovuje autor o svojej hre a jej myšlienkovom obsahu. Sú prejavom chorobnosti, odcudzenia a devalvovania ľudských hodnôt v modernej pretechnizovanej spoločnosti. Autorovi išlo o zobrazenie holého faktu, ktorý je neodškriepiteľný, smutný, možno až tragický. Núti nás zamyslieť sa nad osudmi týchto detí a spýtať sa, prečo k týmto osudom muselo dôjsť.

Hra získala v roku 1963 cenu Prix Italia.

Žádné komentáře »

No comments yet.

RSS feed for comments on this post. TrackBack URL

Leave a comment

Pro přidávání komentářů se musíte nejdříve přihlásit.

Powered by WordPress