Wlodzimierz Odojewski. Původní rozhlasová hra. Překlad Ladislav Jánsky. Odpovědný redaktor Ján Vdovják. Technici Jozef Bajtek, Eva Jančulová. Režie Anton Glézl.
Osoby a obsazení: Štefan (Igor Hrabinský), Anna (Elena Zvaríková-Pappová), Marta (Sylvia Letková), Marián (Ivan Letko), číšník (Ladislav Mikuš), dítě (Silvester Krčméry).
Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 13. 2. 1965. Premiéra 4. 3. 1965 (Bratislava, 20:00 h.; 37 min).
Pozn.: Rozhlasová hra Ich čudné zábavy mala svoju prvú premiéru v Československom rozhlase. Varšavský rozhlas ju uviedol neskoršie.
Lit.: Vdovják, Ján: Ich čudné zábavy. In Rozhlas a televízia vyd. 10, roč. 21, str. 7 (článek). – Cit.: V rozhlasovej hre Ich čudné zábavy sa zoznámime s príbehom štyroch ľudí, ktorí si skomplikovali a komplikujú svoj život. Pokúšajú sa vytvoriť si nový a nakoniec zisťujú, že tu ostáva niekto tretí, ktorý tým bude najviac postihnutý – dieťa, mihálikovsky povedané „sirota žijúcich rodičov“.
„Čudnými zábavami“ autor nazval rozvody manželstiev, ktoré sa často začínajú pre obyčajné hlúposti. Potom jeden partner začína druhého urážať, vzdor a zlosť začína víťaziť nad rozvahou, nikto nechce pred sebou uznať vinu, nikto nechce ustúpiť. Potom tento voz jednoducho letí do skazy a ľudia, čo sa mali radi, stávajú sa slepí a vedia sa hlúpo nivočiť. Keby len seba. Ale ostávajú tu deti, ich nevinné otázky, sklamanie v očiach a výkričníky do duše.
Štefan a Anna priveľmi myslia len na seba. Aký život však bude mať ich chlapček, pýta sa autor, keď stratí rodičov, lebo tak otec, ako aj matka chcú si pre seba vytvárať život nový. A komu bude patriť on? Rodičia si to už uvedomujú, ale balvan sa nedá zastaviť.