Manfred Bieler. Rozhlasová hra. Překlad Kamila Gašparíková. Scénická hudba Gregor Roletzký. Odpovědný redaktor Ján Vdovják. Technici Milan Janák, Vladimír Lehoťan. Režie Osvald Zahradník.
Osoby a obsazení: Arno Leschek (Andrej Mojžiš), Jana (Klára Dubovicová).
Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 14. 1. 1965. Premiéra 28. 1. 1965 (Bratislava, 20:00 h.; 51 min).
Lit.: Vdovják, Ján: Tri ruže z papiera. In Rozhlas a televízia, vyd. 5, roč. 21, str.7 (článek). – Cit.: Autor v rozhlasovej hre Tri ruže z papiera postihuje súčasnosť vo svojej vlasti. V hre vystupujú iba dve postavy: Arno Leschek, 32-ročný inžinier jedného závodu, a 18-ročná kreslička. Príbeh sa odohráva v jednu letnú sobotu vo víkendovej chate. Jana sa narodila koncom vojny a Arno pred vojnou. Už ako školák bol prinútený obliecť si uniformu. A na konci vojny z celej triedy ostali iba piati.
Generácia Arna Lescheka, aj keď má len čosi vyše tridsať rokov, prežila toho veľa. Je poznačená vojnovými udalosťami aj povojnovými rokmi práce na obnove novej vlasti a preto niekedy sa zdá byť už generáciou starých. Naproti tomu Jana a jej vrstovníci berú život taký, aký je. Aj táto generácia prešla a prechádza zložitým vývojom. Verili starším, ale mnohí ich sklamali. Nemajú radi tútorovanie, prílišné mentorovanie a poučovanie. Narážajú občas na rozpor medzi rečami a činmi. Preto aj Jana je niekedy skeptická, ale je to viacej len na povrchu. Vnútorne Jana a jej podobní o okolitom svete vážne rozmýšľajú. Zamýšľajú sa nad ľudským šťastím, nad svojím životom, nad prácou a láskou. Nechcú atrapy a pozlátku. Mnohé veci podceňujú, ale rozhodni si nechcú svoj život zľahčovať.
Tri ruže z papiera sú teda polemikou medzi tridsaťročnými a osemnásťročnými. Autor nenadŕža jedným ani druhým, ale snaží sa ich pochopiť. Vie, že osemnásťroční vždy budú ináč rozmýšľať o svete ako tridsaťroční. Tri ruže z papiera kladú otázky, na ktoré si musí každý sám odpovedať.