Emo Bohúň. Dramatizace Martina Vannayová. Režie Laco Kerata. Dramaturgie Michaela Materáková. Zvuk Peter Pištek. Hudební dramaturgie Lída Hodulíková. Produkce Alena Rumanovská a Marcela Stanková.
Účinkují Jakub Rybárik, Přemysl Boublík, Lucia Vrablicová, Jozef Benedik, Edita Borsová, Miroslava Drínová, Štefan Martinovič, René Jankovič, Martin Vittek, Jozef Domonkoš, Michael Vrzala.
Natočeno 2021. Premiéra 6. 7. 2021 (SRo Rádio Devín, 20:00 – 20:29 h.) v cyklu Naša zabudnutá klasika. Repríza 9. 7. 2021 (SRo Rádio Devín, 23:00 – 23:29 h.). K poslechu zde.
Lit.: anonym: Naša zabudnutá klasika: Emo Bohúň / Martina Vannayová – Polnočná večera. In web SRo Rádio Devín, 6. 7. 2021 (článek). – Cit.: Emo Bohúň (1899 -1959) bol redaktorom a zakladateľom viacerých, prevažne humoristicky zameraných časopisov. Jeho literárna tvorba sa odvíja od jeho záľuby v zbieraní zaujímavých historiek, úsmevných príbehov a anekdot, ktoré vyšli v dvoch zbierkach memoárových próz: Zaprášené histórie (1948) a Dejiny veselé i neveselé (1960). Autorka Martina Vannayová si ako predlohu pre rozhlasovú dramatizáciu zvolila poviedku s mysterióznym nádychom, ktorá je situovaná do obdobia krátko po 1. svetovej vojne. Rozprávač príbehu sa vracia k podivným udalostiam a neuveriteľnej zápletke v živote svojho kamaráta, ktoré sa na prvé počutie javia neuveriteľné. No, v živote sa dejú aj veci podivné. Sú neuveriteľné situácie a náhody, ktoré zažil jeden z priateľov skutočné a osudové alebo len stráca pojem o realite v dôsledku vojnového poranenia hlavy? (…)
Naša zabudnutá klasika je názov cyklu krátkych rozhlasových hier Rádia Devín, ktoré majú ambíciu nachádzať v slovenskej próze i dráme kontroverzné, neznáme, tematicky alebo formálne výnimočné, či dodnes rozhlasovo nespracované texty slovenských autorov. Projekt mal premiéru v lete roku 2017 uvedením šiestich minidrám. Tretí ročník nadväzuje na ten predošlý počtom premiér, ktorý sa ustálil na čísle osem, nakoľko jeho zmyslom je o.i. aj premiérovo pokryť osem prázdninových týždňov vždy novou premiérou v cykle. Tento rok sa okrem rozšírenia počtu zúčastnených autorov posunul aj vo fokuse na autorov i témy. Predošlý ročník, tak silne spoločensko-politicky angažovaný v rámci historických tém /tzv. „osmičkové roky“/ sa oveľa výraznejšie posunul do intímnejších sfér rôznych foriem medziľudských vzťahov – partnerských, manželských, či rodinných. To samozrejme prináša témy oveľa viac osobné, idúce pod kožu individuality, od snahy hľadať pochopenie, nádej až po deštrukciu a nihilizmus. Napriek tomu, že ide o „klasiku“ a teda predlohy starších dátumov ich vytvorenia, prepojenie so súčasnosťou je viac než len symbolické.