Felicien Marceau. Rozhlasová úprava divadelní hry. Překlad a rozhlasová úprava Viera Žemberová. Hudební spolupráca Silvester Lavrík. Odpovědný redaktor Štefan Kasarda. Zvuk Andrej Klimits, Peter Vaško. Technici Andrej Klimits, Peter Vaško, Mária Papcúnová. Produkce Alena Čisáriková. Režie Silvester Lavrík.
Osoby a obsazení: Magis (Ladislav Kerata), Barbedart, Dufiket, Berthoullet, Dugomier, Berthouletová, Charlota (Peter Sklár), lékař / prokurátor / Gustav (Karol Horváth), Justina / Roza /Hortenzia Berthouletová (Barbara Mišíková), první, druhá a třetí žena (Zuzana Chladná), Duvantová / Georgetta (Helena Veselská).
Nastudovaly Košice v roce 1999. Premiéra 18. 11. 1999 (Slovensko 1).
Lit.: Tinková, Alexandra: Vajíčko. In Sme.sk, b. d. (článek o TV inscenaci). – Cit.: Ĺudská spoločnosť je len jedno veľké vajíčko. Aspoň takto to vidí hlavný hrdina Emil Magis. A možno nie je sám, ktorému sa zdá, že je od všetkej dôležitosti života beznádejne oddelený nepoddajnou škrupinou…
Divadelná hra belgického dramatika Feliciena Marceaua Diagnóza: Vajíčko však nerozpráva len o pocitoch osamelosti a zbytočnosti. Atraktívnou formou monológu a retrospektívy Magis predkladá divákovi svoju úspešne zakončenú púť nahor – do vajíčka. Postavy, ktoré cestou stretáva, pritom nie sú dôležité. Naopak – musia sa podriadiť jeho praktikám, no predovšetkým všetci musia poslúchať systém. Systém, ktorý „nie je pred tebou, je nad tebou, vytiahne ťa na pódium, kde už nie je ani kúsok pravdy. A tak klameš, aby si nebol sám…“ Je to inštitúcia, ktorá ponúka Magisovi a každému z nás ospravedlnenia za naše „nevydarené“ činy. A keď Magis po vražde svojej manželky bezradne pokrčí plecami s poznámkou – systém, zdá sa, že tomu úprimne verí…
Človiečik z okraja spoločnosti, ktorý sa dokázal prispôsobiť veľkému svetu, je výraznou hereckou príležitosťou a výzvou. Magis sa suverénne a prirodzene pohybuje v krajne tragickej aj komediálnej polohe a napriek viacerým pozoruhodným výkonom sú ďalší herci len sekundanti tejto kreácie. Magisove adresné komentáre nielen bavia, ale aj určujú hre tvar a tak často vidíme na obrazovke statické obrázky rozprávania. No nič z toho nejde na úkor logického spádu, zrozumiteľnosti časového prelínania, dramaturgickej ustálenosti. Zaujímavý moment je podfarbenie deja stále a všadeprítomnou zapnutou televíziou ako civilizačným ruchom vo vajíčku. „Veľká spoločenská hra“ je zobrazená s nadhľadom a trochou sarkazmu tak užitočnými pre túto tému a preto z Vajíčka nezostal len nudne zdvihnutý ukazovák.