Galina Demykina. Rozhlasová hra. Překlad Ernest Weidler. Hudba Milan Dubovský. Dramaturg Ĺuboš Machaj. Hudební dramaturgie Dana Reková. Zvuková a technická spolupráce Zuzana Kubíková a Jozef Bezák. Režie Viera Weidlerová.
Účinkují Monika Michnová, Karol Machata, Ĺubomír Paulovič, Igor Hrabinský, Emília Vášáryová, Hana Kostolanská, Róbert Roth, Vladimír Dobrík, Gustáv Legéň, Július Paluš, Soňa Ulická, Erika Bauerová a Nataša Kulíšková.
Nastudoval Československý rozhlas Bratislava v roce 1987. Obnovená premiéra 22. 6. 2021 (SRo Rádio Junior, 34 min.).
Pozn.: Možno vás prekvapí, že rodičia hlavnej hrdinky, Ňury, pracujú v kolchoze. A nikto vám v rozprávke nepovie, čo to je. Ale to nevadí, pretože sovietsky kolchoz, teda spoločné hospodárstvo viacerých roľníkov, (niečo ako jednotné roľnícke družstvo kedysi v Československu), nie je pre tento príbeh vôbec dôležité. Ňura, alebo aj Ňuraša, si rada a krásne spieva a rovnako rada a krásne si aj vymýšľa a sníva. Bola by rada, keby jej ocko necestoval tak ďaleko a tak často. Alebo, ešte lepšie, keby ju k Baltskému moru vzal so sebou. Našťastie má doma ešte láskavú mamu a občas ju postráži aj teta Saňa. Keď je ocko pri mori, stretáva rybárskeho chlapca Kazisa. Aj on si rád spieva a sníva. Ňurin otec mu rozpráva o Ňure a doma zas Ňuraši hovorí o Kazisovi. Takto sa deti spoznajú, myslia na seba a spája ich čajka Barbara, ktorá lieta medzi nimi a nosí im farebné sklíčka. Z Litvy do Ruska belasé ako more a z Ruska do Litvy žlté ako pšenica. Stretnú sa niekedy? (anotace)