Manfred Bieler. Původní rozhlasová hra. Překlad Ĺudovít Petraško. Zvuk Peter Vaško. Technik Mária Papcunová. Produkce Eva Bugárová. Režie Andrej Medvec.
Osoby a obsazení: Otec a učitel (Ján Dudra-Kado), tajemník (Peter Rašev), velitel (Peter Gažo), poručík (Ivan Krúpa), Shelley (Jozef Stražan), Panucci (Peter Macko), Milič (Zolo László), Gilla (Milan Drotár), 1. vypravěč (Jozef Úradník), 2. vypravěč (Ĺuboš Záhon), 3. vypravěč (Róbert Šudík), 4. vypravěč (Dušan Skokan), 1. zaměstnanec (Miroslav Trnavský), 2. zaměstnanec (Vladimír Bálint), 3. zaměstnanec (Adriana Kudláčová), 4. zaměstnanec (Bohuš Petrík).
Nastudoval Československý rozhlas Košice v roce 1991. Premiéra 7. 2. 1991 (Bratislava, 20:00 h.; 45 min).
Lit.: anonym: Otec a učiteľ. In Teleplus 4/1991 (článek). – Cit.: Spojenie týchto dvoch substantív do jednej osoby nás viedlo k úsudku, že je nositeľkou tých najlepších ľudských vlastností a úžitkom pre rodinu, či národ. Lenže Otec a Učiteľ je v našom prípade synonym toho druhu ľudí, ktorí neoplývajú mnohými cnosťami ani rozmermi svedomia.
Hra tohoto mena vznikla v roku 1968, napísal ju Manfred Bieler a po uvedení v hamburskom rozhlase patrila k tomu najúčinnejšiemu, čo vzniklo na tému stalinského despotizmu a tyranie. Čas hru neobral o aktuálnosť. Naopak, udalosti sveta zvýrazňujú jej univerzálny zámer i memento, ktorému aj dnes treba pozorne načúvať: aby sa mohla odhaľovať a zneškodňovať moc vo všetkých jej rozmeroch, vrátane zvláštnej fascinácie, ktorú vyžaruje v podobe klamlivej aury humánnosti, ktorú predstiera a ktorá ju obklopuje. Vnadidlo vlastniť moc vytvára aj chlipné sebaopojenie všemocnosti.Tým si hra uchováva svoju tristnú a žalmickú aktuálnost.