Božena Slančíková-Timrava. Dramatizace Gabriela Alexová. Režie Milena Lukáčová. Dramaturgie Michaela Materáková. Zvuk Stanislav Kaclík. Hudební dramaturgie Lída Hodulíková. Produkce Petra Takáčová.
Účinkují Jana Lieskovská, Melánia Jakabovičová, Edita Kopričević-Borsová, Lenka Libjaková, Roman Ferienčík, Zuzana Kyzeková, Marta Maťová, Přemysl Boublík, Matúš Krátky, Tatiana Kulíšková, Ladislav Konrád a Alfréd Swan.
Natočeno 2020. Premiéra 22. 12. 2020 (SRo Rádio Devín, 20:00 h.). Repríza 7. – 11. 10. 2021 (SRo 8 Rádio Litera); 23. 8. 2022 (SRo Rádio Devín, 21:05 – 21:45 h.); 2. 10. 2022 v rámci bloku D – LITERATÚRA / DRÁMA (SRo Rádio Pyramída, 12:00 – 13:59 h.).
Lit.: anonym: Naša zabudnutá klasika: Hrdinovia / Božena Slančíková-Timrava. In web SRo Radio Devín, 17. 12. 2020 (článek). – Cit.: (…) Po Záplave ponúkame v cykle Naša Zabudnutá klasika ďalšiu Timravinu vojnovú novelu. Timravini Hrdinovia sú bohatou mozaikou postáv a osudov, dokumentárnym obrazom dediny počas 1. svetovej vojny. Autorka Gabriela Alexová umiestnila vo svojej rozhlasovej dramatizácii do popredia ženské postavy, ktoré aj v pôvodnom Timravinom texte zohrávajú ťažiskovú úlohu. Skutočnými hrdinami hry sú teda ženy – hrdinky, postavené do hraničnej životnej situácie, ktorá premieňa perspektívu pohľadu na ich vlastné životy.
Rozhlasové spracovanie zachovalo Timravine brilantné a často nemilosrdné postrehy pozorovateľky – znalkyne svojho prostredia, zároveň je však modernou a odvážnou interpretáciou tohto diela. Načrtnuté osudy jednotlivých postáv, ktorým nechýba zmysel pre dokumentárny detail, spája hlavná dejová línia rozprávačky Katy, ktorej jedinej vojna, paradoxne, zmenila život k lepšiemu, lebo ju zbavila trápenia s mužom, ktorý bol násilník a alkoholik.
(…) Naša zabudnutá klasika je názov cyklu krátkych rozhlasových hier Rádia Devín, ktoré majú ambíciu nachádzať v slovenskej literatúre zaujímavé, menej známe, či dodnes nikdy nespracované texty rôznych slovenských autorov. Ambícia je z predlôh koncipovať texty, ktoré nesú v sebe snahu vnímať, chápať a rešpektovať predlohu a zároveň sa snažia pozrieť na témy a formu spôsobom adekvátnym mysleniu našej doby. Ide teda opäť o akýsi most medzi minulosťou a prítomnosťou, ktorého cieľ by mal presiahnuť didaktický rozmer oboznámenia sa s menej známym, či dokonca „neznámym“.