Miroslava Kuracinová Valová. Rozhlasová dramatizace povídky o rozdělených adoptovaných dospělých dvojčat – mužů, kteří se náhodou shledají a zjistí, že mají mnoho společného… Mistr zvuku Michal Balasch. Hudební dramaturg Alexander Berta. Dramaturgie a režie Hana Rodová.
Účinkují Juraj Zetyák, Marek Geišberg, Lucia Harašková, Peter Lejko, Stanislav Pitoňák a další.
Nastudoval Rozhlas a televízia Slovenska Štúdio Košice v roce 2020. Premiéra 17. 3. 2020 (SRo Rádio Devín, 20:00 h.; 41 min.). Repríza 20. 3. 2020 (SRo Rádio Devín, 21:00 h.); 27. 10. 2020 (SRo Rádio Devín, 20:40 – 21:22 h.).
Pozn.: 2. cena Výročných cien Literárneho fondu 2015.
Lit.: Jurčo, Martin: Jedno z ocenení aj pre Trnavčanku Miroslavu Kuracinovú. In web Novinky z radnice, 4. 12. 2015 (článek). – Cit.: Literárny fond každé dva roky udeľuje ocenenia v tvorivej súťaži na pôvodný divadelný a rozhlasový text. Súťaž má dve kategórie – rozhlas a divadlo. V kategórii rozhlas nebola prvá cena udelená a na druhom mieste sa umiestnili hneď dva rozhlasové dramatické texty. Po známom mene dlhoročného rozhlasového autora Jána Kamenistého si cenu prevzala aj Trnavčanka Miroslava Kuracinová Valová za pôvodnú rozhlasovú hru Gemini. Pre úplnosť dodajme, že 3. cenu získali Anton Baláž za pôvodnú rozhlasovú hru V kožušinkách a Adriana Krúpová za rozhlasovú hru Homo Subterraneis. V Zičiho paláci v Bratislave odovzdali aj každoročné Ceny za celoživotné dielo a výročné ceny Literárneho fondu v oblasti divadla, rozhlasu a dabingu za rok 2015. Okrem iných sa ušla cena aj našim tvorcom. Jedna z výročných cien patrí Viktorovi Kollárovi za réžiu inscenácie hry Boží vták a Ostrov pokladov, ktorá je aj na repertoári Divadla Jána Palárika.
Úspech Trnavčanky na takomto fóre bol aj príležitosťou spýtať sa autorky na zákulisie písania tohto dramatického textu Gemini. „Vznikla z mojej rovnomennej poviedky. Písala som ich už na strednej škole, dokonca som vyhrala niekoľko celoslovenských prehliadok, ale potom ma pohltili iné povinnosti, a teraz píšem tempom jedna poviedka ročne, len tak, pre seba. Nedávno som niekoľko poviedok poslala môjmu bývalému školiteľovi prof. Milanovi Hamadovi. Niektoré sa mu páčili, ale práve o poviedke Gemini povedal, že podľa neho je priveľmi vykonštruovaná. Keďže však mala dialogický charakter, tak som si povedala, že jej uzavretý „vykonštruovaný“ rámec by som mohla využiť na dramatický text. Taký som už dávno chcela napísať a jeho kvalitu rovno overiť v súťaži Literárneho fondu. A ako sa ukázalo, nebol to až taký zlý nápad. Raz som tam už totiž jednu rozhlasovú hru posielala, asi pred šiestimi rokmi, ale tá mala viac nedostatkov prvotiny, bol to len taký nezrelý pokus,“ hovorí Miroslava Kuracinová Valová, ktorej meno je známe aj čitateľom Noviniek z radnice z rôznych výtvarných kontextov. Prednedávnom získala aj Čestné uznanie v súťaži Literárny salón 2015, ktorú organizuje Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave.
„Hra Gemini je o rozdelených adoptovaných dospelých dvojičkách, jednovaječných chlapcoch, teda vlastne mužoch v mojom veku, ktorí sa náhodou nájdu a zistia, že majú veľmi veľa spoločného. Jeden je architekt a druhý psychiater, ale pravda o ich pôvode sa zisťuje postupne a vyjaví až nakoniec, takže by som to asi ani nemala takto prezrádzať. Inšpirovala ma nepriamo kniha Paola Giordana Osamelosť prvočísiel, ktorá je o dvojičkách, chlapcovi a dievčati, ktorí sú veľmi rozdielni: Chlapec je inteligentný a dievčatko mentálne zaostalé, a tak ju brat pred nejakou detskou oslavou, na ktorú spolu idú, nechá v parku, aby sa za ňu nemusel hanbiť. Ibaže ona sa stratí a on sa za to celý život trestá… Je to veľmi existenciálna kniha. Aj ja mám „dvojpohlavné“ dvojčatá, a keďže často rozmýšľam nad ich prepojením či zvláštnym druhom koexistencie, tak som rozmýšľala aj o tom, aké to musí byť, keď niekto nejaké dvojčatá rozdelí,“ hovorí Miroslava Kuracinová Valová, ktorá je vernou poslucháčkou rozhlasových hier, čo v písaní takejto formy dramatického textu zaiste zavážilo. „Rada by som skúsila napísať aj nejaké dramatizácie menej známych literárnych diel mojich obľúbených spisovateľov (M. S. Leskov, M. V. Llosa), asi tiež formou rozhlasovej hry, ktorá mi viac vyhovuje svojou „dopovedanosťou“, ale možno si raz trúfnem aj na text pre javiskovú realizáciu,“ hovorí.
To, či sa úspešný rozhlasový text dočká skôr či neskôr rozhlasového uvedenia, ešte nie je celkom isté. V súčasnosti nie je rozhlasová dramatická realizácia taká rozsiahla ako v minulosti, no rozhlasové hry stále vznikajú a majú neraz úspech aj na rozhlasových súťažiach (napr. Prix Ex Aequo, Festival rozhlasovej tvorby, Prix Italia). Podľa dramaturga odboru vlastnej tvorby rozhlasových hier RTVS Jána Šimka úspešné texty tvorivej súťaže Literárneho fondu sa realizujú často, napríklad hra Dušana Vicena Nahrávačky. „Súťaž ale má pre nás iba odporúčací charakter, nemáme teda dohodu o realizácii všetkých ocenených textov.“ Zostáva preto dúfať v šťastné okolnosti, že text zaujme dramaturgov i režisérov.
Miroslava Kuracinová Valová (nar. 17. decembra 1977 v Bánovciach nad Bebravou) vyrastala v Horných Chlebanoch a Topoľčiankach. Maturovala v Zlatých Moravciach a vyštudovala aprobáciu Dejiny umenia a kultúry na Trnavskej univerzite. Od čias štúdia je Trnavčankou. Odborne aj ako pedagogička sa zamerala na ikonoklazmus (obrazoborectvo) a venuje sa aj kultúrnej publicistike (recenzie a články napr. pre Nota bene, Flash Art, Knižnú revue). Neskôr pracovala v Galérii Jána Koniarka, v Západoslovenskom múzeu a učila na Gymnáziu Pierra de Coubertina v Piešťanoch.