Elena Maróthy Šoltésová. Rozhlasová hra. Režie Adam Hanuljak. Dramatizace Michaela Zakuťanská. Dramaturg Peter Pavlac. Zvuk Dušan Kozák (1) a Stanislav Kaclík (2). Hudební dramaturg Matúš Wiedermann (1) a Katarína Bielčiková (2). Produkce Alena Rumanovská (1), Silvia Lukáčová (2) a Ĺudmila Sabová (1, 2). Dramaturg Peter Pavlac.
Účinkují Zuzana Porubjaková (1, 2), Peter Kadlečík (1, 2), Katarína Ollé (1), Gregor Šimko (1, 2), Ondrej Kaprálik (2), Anna Čonková (2), Cyprián Šulej (2) a Anna Ryndová (2).
Natočeno 2018. Premiéra 1. dílu 10. 7. 2018 (41 min.). Repríza 1. dílu 28. 3. 2019 (SRo Rádio Litera, 16:00 – 16:41 h.). Premiéra 2. dílu 23. 7. 2019 (Rádio Devín, 20:00 hod.; 56 min.).
Pozn.: Nominace na Prix Marulić 2021 v sekci Drama (pouze 1. díl).
Lit.: anonym: Moje deti. In web SRo RTVS, 10. 7. 2018 (článek + nahrávka k poslechu). – Cit.: Naša zabudnutá klasika je názov cyklu krátkych rozhlasových hier Rádia Devín, ktoré majú ambíciu nachádzať v slovenskej literatúre zaujímavé, menej známe, či dodnes nikdy nespracované texty rôznych slovenských autorov. Projekt mal premiéru v lete roku 2017 uvedením šiestich minidrám. Tento ročník na ten predošlý prirodzene nadväzuje a rozširuje dokonca aj počet uvedených textov na osem. Zmyslom je teda premiérovo pokryť osem prázdninových týždňov vždy novou premiérou v cykle. Tieto texty sme dali spracovať štyrom autorom, ktorí už skúsenosť s rozhlasovou dramatizáciou majú. Ambícia je z predlôh koncipovať texty, ktoré nesú v sebe snahu vnímať, chápať a rešpektovať predlohu a zároveň sa snažia pozrieť na témy a formu spôsobom adekvátnym mysleniu našej doby. Ide teda opäť o akýsi most medzi minulosťou a prítomnosťou, ktorého cieľ by mal presiahnuť didaktický rozmer oboznámenia sa s menej známym, či dokonca „neznámym“.
ELENA MARÓTHY-ŠOLTÉSOVÁ – MOJE DETI (prvá časť): Elena Maróthy-Šoltésová patrí k autorkám, ktoré sa výrazne angažovali v ženskom hnutí konca 19. a začiatku 20.storočia. Jej čiastočne i pragmatické rozhodnutie zosobášiť sa s obchodníkom z Martina ju doviedlo do centra dobového kultúrneho a najmä literárneho diania, ktorému prepadla a výrazne ho svojou tvorbou i angažovanosťou ovplyvnila. Nie len ako aktívna členka (a predsedníčka) známeho ženského spolku Živena, ale najmä ako spisovateľka s výraznou črtou nastupujúceho literárneho realizmu. Ten sa prejavil i v denníkových záznamoch, ktoré vyšli súborne pod názvom Moje deti, hoci sa skladá z dvoch, časovo i obsahovo odlišných častí. Adaptácia Michaely Zakuťanskej sa sústreďuje len na časť prvú, ktorá je istým spôsobom otvorením jej snahy zachytiť pominuteľné momenty zo života jej detí, s ktorými sa ako matka musela v zložitých dobových podmienkach vyrovnávať. Nejde však o sucho tradičné denníkové opisy udalostí, skôr o úvahy a reflexie, ktoré vďaka jej silnému osobnému prežívaniu sú oveľa viac, než len historickou črtou. Vzťah matky k dieťaťu a chápanie zodpovednosti voči nemu, odraz patriarchálneho modelu spoločnosti v bežnej rodine, metafyzika tvorby v protiklade k banalite všednosti, to všetko sú aspekty samotnej novely, ale i spracovania , v ktorom aktívnu úlohu hrajú i samotné deti. Tragédia, ktorá je dejovou pointou prvej časti novely, je tak síce smutným, ale hlboko očistným zážitkom uzatvárajúcim jedno zložité životné obdobie samotnej autorky, veľkej osobnosti slovenskej literatúry.
Pozn.: Elena Maróthy-Šoltésová patrí k autorkám, ktoré sa výrazne angažovali v ženskom hnutí konca 19. a začiatku 20.storočia. Jej čiastočne i pragmatické rozhodnutie zosobášiť sa s obchodníkom z Martina ju doviedlo do centra dobového kultúrneho a najmä literárneho diania, ktorému prepadla a výrazne ho svojou tvorbou i angažovanosťou ovplyvnila. Nie len ako aktívna členka (a predsedníčka) známeho ženského spolku Živena, ale najmä ako spisovateľka s výraznou črtou nastupujúceho literárneho realizmu. Ten sa prejavil i v denníkových záznamoch, ktoré vyšli súborne pod názvom Moje deti, hoci sa skladá z dvoch, časovo i obsahovo odlišných častí. Prvú časť sme pripravili v našom cykle minulý rok (2018). Adaptácia druhej časti (autorky Michaely Zakuťanskej) je teda priamym pokračovaním príbehu-života Eleny Maróthy-Šoltésovej. Samotná novela (obe časti) je snahou zachytiť pominuteľné momenty zo života jej detí, s ktorými sa ako matka musela v zložitých dobových podmienkach vyrovnávať. Nejde však o sucho tradičné denníkové opisy udalostí, skôr o úvahy a reflexie, ktoré vďaka jej silnému osobnému prežívaniu sú oveľa viac, než len historickou črtou. Vzťah matky k deťom a chápanie zodpovednosti voči nim, odraz patriarchálneho modelu spoločnosti v bežnej rodine, metafyzika tvorby v protiklade k banalite všednosti, to všetko sú aspekty samotnej novely, ale i rozhlasového spracovania, v ktorom aktívnu úlohu hrajú i samotné deti. Finálne tragédie, ktoré sú dejovou pointou oboch častí novely, sú tak síce smutným, ale hlboko ľudsky očistným zážitkom.
Lit.: anonym: Slovakia / RTVS – My Children (part I). In web Prix Marulić, květen 2021 (článek + nahrávka k poslechu + scénář v ENG). – Cit.: Elena Maróthy Šoltésová ranks to authors who have actively engaged themselves in women movement at the end of 19th and begin of 20th century. Thanks to her partly pragmatic decision to marry a trader she entered the world of culture and literature which impressed her. As an active member and chair of famous women“s association Živena and engaged writer, impacted by early literary realism, she significantly affected both cultural and literary life in Slovakia. The literary realism is manifest in her diary records which have been published under the title My Children – a collection composed of two time-and-content different parts. The adaptation by M. Zakuťanská focuses on part I where the author attempts to capture ephemeral moments from the life of her children which she as mother had to deal with during hard times. The work offers more than just traditional diary records, there are strong personal contemplations and reflections. Both the novel and its radio version with children in active role address issues like relation between mother and child, understanding of responsibility, reflections of patriarchal society in common family and complex creation contra simple dailiness. The tragedy as point of part I of the novel is thus a sad but at the same time deeply purifying story closing a difficult period in life of a big personality of the Slovak literature. (…)