Vladimír Fjodorovič Odojevskij. Rozhlasová hra. Překlad a dramatizace Ĺudovít Petraško. Hudební a technická spolupráce František Gomolčák a Marica Pasnišinová. Produkce Heda Vavreková. Režie Hana Makovická.
Osoby a obsazení: Vasilij Kuzmič Aristidov (Milan Drotár), Pjotr (Peter Rašev), Griša (Dušan Skokan), Líza (Lena Košická), Valkyrin (Edo Vitek), Filka (Ĺuboš Záhon), Petrovič (Peter Macko), Karolína (Darina Poldaufová), kníže (Peter Gažo), policejní úředník (Vladimír Petruška), přednosta (Ján Ondrejka), úředníci (Andrej Medvec, Ján Švec a Marián Kleis), přátelé (Jozef Hodorovský, Zolo László, Anton Gýmerský), Filkův kumpán (Jozef Úradník), členové Štátneho divadla a rozhlasové dramatické družiny v Košicích.
Nastudovaly Košice v roce 1982.
Pozn.: Vladimír Fiodorovič Odojevskij (rus. ВладиÌмир Фёдорович ОдоÌевÑкий; * 13. august 1803, Moskva, Ruské impérium – †11. marec 1869, Moskva) bol ruský spisovateľ, filozof, knieža, hudobný kritik, hudobný teoretik, muzikológ.
Bol jedným z posledných príslušníkov starej vetvy rodu Rurikovcov. Spolu s Kiuchelbekerom v rokoch 1823-1824 vydával v Moskve druhý najvýznamnejší dekabristický literárny almanach Mnemozina. V. F. Odojevskij bol bratrancom dekabristického básnika A. I. Odojevského. Pochádzal zo zámožnej a vysoko kultúrnej aristokratickej rodiny.
V mladosti patril k predným členom „ľubomúdrych“. Literárne bol silno ovplyvnený nemeckým romantizmom, hlavne záľubou v iracionálnych situáciách, groteskne a v intelektuálnej irónii. Svedčia o tom už Pestré rozprávky (1833), ktoré však boli miestami priehľadne didaktické miniatúry. Vo svojej novelistike, ktorú zhrnul do osobitého cyklu Ruské noci (1842), sa odohráva široko pojatý a značne ambiciózny filozofický rozhovor štyroch diskutérov, z ktorých každý reprezentuje odlišný životný i svetonázorový postoj.