Ester Nagelová. Rozhlasová hra. Překlad Jaroslav Káňa. Hudba Miroslav Brož. Odpovědný redaktor Michal Príbus. Technici Michal Domonkoš, Jozef Bezák. Režie Elena Bauerová.
Účinkují členové Slovenského Národního divadla a rozhlasové herecké skupiny. Osoby a obsazení: Magdaléna (Viera Bálinhtová), Paul (Karol Machata), Thomas (Bojan Vitko), Peter (Silvio Krčméry), babička (Oľga Adamčíková), sedlák, soused (Gejza Slameň), důstojník (Ĺudovít Ozábal), muž (Štefan Dobrovodský), žena (Emília Haľamová), vedoucí tábora (Vlado Durdík), slečna Schmidtová (Júlia Čunderlíková), Samuel (Jozef Šimonovič), úřednice (Zuzka Šimečková), úředník (Jozef Šándor), ošetřovatelka (Eva Kvietiková).
Nastudovala Bratislava v roce 7. 4. 1965. Premiéra 10. 4. 1965 (Československo I., 19:00 h.; 77 min.). Repríza 7. 5. 1966 (Československo I, 19:30 – 21:00 h.).
Lit.: Príbus, Michal: Nech Magdaléna rozpráva. In Rozhlas a televízia, vyd. 25, roč. 21, str. 7 (článek). – Cit.: Magdaléna rozpráva svoj príbeh z utečeneckého tábora v Rakúsku. Ako ušli pred frontom zo svojho údolia, strata blízkych osôb, ako sa dostali do utečeneckého tábora, život v ňom, dlhé čakanie na vysťahovanie; podarí sa to len jej manželovi s deťmi, nakoĺko jej osud skomplikuje choroba-tuberkulóza a ďalší Magdalénin osud.
V časopise: Rozhlasová hra mladej dánskej autorky Ester Nagelovej Nech Magdaléna rozpráva, hovorí o druhej svetovej vojne. Nie je to však opis vojnovej hrôzy na frontoch alebo v koncentračných táboroch, ale pohľad na rodinu, ktorá sa dostala vo vojnových podmienkach do nepríjemnej situácie. Príbeh Magdalény je otrasným protestom proti vojnovým katastrofám. Účet za ne platia vždy drobní bezmocní ľudia, ktorí od života ani tak veľa nežiadajú – iba trošku osobného šťastia a príležitosť k tvorivej práci.