Panáček v říši mluveného slova stránky přátel rozhlasových her a mluveného slova vůbec

Nová relácia priblíži vzrušujúci príbeh hudby, ktorý s mnohými jeho vrcholmi aj odmlkami zanechal v slovenskej kultúre nezmazateľnú stopu. Hlavnou hrdinkou je hudba samotná, zaznamenaná na pätnástich albumoch, ktorá bude znieť od nahrávky Zvoňte, zvonky z roku 1969 až po Labutie piesne z roku 1993.

Nemenej dôležitou postavou v tomto príbehu je samotný Marián Varga, ktorý ju spolu s kolegami vytvoril, či pretvoril do podoby, ktorá si podmanila niekoľko poslucháčskych generácií a zásadne ovplyvnila mladších hudobníkov.

Hoci Marián Varga už päť rokov nie je medzi nami, naďalej zostáva inšpiratívnou osobnosťou, ktorej základným atribútom, okrem hudby, bola nespútateľná vnútorná sloboda. Tá sa odrazila aj v jeho celoživotnej etickej integrite, keďže nikdy nezradil svoje východiskové umelecké ideály, ani za cenu straty prestíže a odsunu na perifériu záujmu.

Všetky epizódy hudobno-slovného cyklu Marián Varga 75 – Príbeh hudby sú vybudované z autentických textov, ktoré sprevádzali vydania jednotlivých albumov v čase ich vzniku, alebo sú spätnou reflexiou Vargovej tvorby od renomovaných hudobných publicistov a súčasníkov. Sú to neraz unikátne informácie a doteraz málo známe súvislosti, a tak tento rozhlasový projekt prvý raz ponúka komplexný pohľad na vznik a prijatie jednotlivých albumov a ich rezonanciu.

Na projekte spolupracovali autorka Jana Vargová, hudobný publicista Peter Uličný, herec Robo Roth, režisér Jaro Rozsíval, redaktorka Ivica Ruttkayová a zvukový majster Dušan Buchel. „Veľmi si vážim, že mi RTVS prejavila dôveru pri príprave tohto cyklu, v ktorom som sa na báze autentických dobových výpovedí pokúsila prerozprávať jeden vzrušujúci príbeh.

Začal sa písať v roku 1967, keď jeho protagonista Marián Varga „na chvíľu“ odbehol od rozpísaného sláčikového kvarteta do bigbítu, aby v ňom zanechal nezmazateľnú stopu“, hovorí autorka cyklu Jana Vargová, manželka Mariána Vargu:. „Myslím si, že mapovanie takýchto udalostí je pre kultúrnu pamäť národa dôležité a som vďačná, že to tak cítili aj moji spolupracovníci, ktorí bez zaváhania vhupli do tohto dobrodružstva so mnou.“

Hudobného publicistu a spisovateľa Petra Uličného sprevádza Vargova hudba celý život. „Najmä v časoch mladosti mi okrem silného estetického opojenia prinášala aj radosť z poznania, že človek môže byť slobodný aj v neslobodnej dobe. Moderovanie cyklu bolo pre mňa cťou, radosťou a zároveň veľkým záväzkom. Verím, že náš projekt bude nielen dôstojnou poctou výnimočnému umelcovi a človeku, ale najmä živým a pútavým sprievodcom jeho tvorbou. Príbeh hudby Mariána Vargu je príbehom, ktorý sa nikdy neopočúva.“ Herec Robo Roth dopĺňa: „Pre mnohých sa príbeh hudby Mariána Vargu vďaka tomuto seriálu len začne, čo je zárukou jeho nesmrteľnosti, o ktorej som ani doteraz nemal pochybnosti“.

Režisér a hudobník Jaro Rozsíval sa pri tvorbe hudobno-publicistickej série potešil stretnutiu so starými známymi „Vrátane Mariána, ktorý už bohužiaľ nie je medzi nami. Mal som tú česť hrať s ním v programe Paľa Hammela Dnes už viem. Napriek tomu, že Peter Uličný už dávno nesedel pred moderátorským mikrofónom, vďaka osobnej známosti s Mariánom i poznaniu životného príbehu je jeho výpoveď osobná a autentická.

Takisto Robo Roth, ktorý interpretuje všetky citácie osobností, kritikov a hudobníkov, sa s Mariánom osobne poznal a vie o jeho peripetiách. Séria je výnimočným rozhlasovým historickým dokumentom o autorovi a hudobníkovi, akých sme na Slovensku nemali a ani nemáme veľa.“

Lit.: anonym: Marián Varga „75 – Príbeh hudby 2. časť / Singel Collegium musicum 1971. In web SRo Rádio Devín, 2. 2. 2022 (článek + nahrávka k poslechu). – Cit.: Koncom roka 1968 sa Prúdy zúčastnili druhého beatového festivalu v Prahe, na ktorom medzi zahraničnými hosťami vystúpila aj britská rocková skupina NICE s lídrom, organovým virtuózom Keithom Emersonom, ktorá mala na Mariána Vargu fatálny vplyv. Pod hlbokým dojmom ich vystúpenia si Varga uvedomil, že to je presne ten druh hudby, ktorý by chcel robiť aj on. Rozhodol sa preto, že Prúdy opustí a postaví nové artrockové zoskupenie.

Dostalo názov Collegium musicum. V krátkom čase po viacerých personálnych zmenách nacvičila kapela niekoľko rozsiahlych inštrumentálnych, ale aj vokálno-inštrumentálnych skladieb, ktoré prvýkrát predviedli v bratislavskom Véčku 18. marca 1970. Už o dva dni neskôr ohromili české publikum na súťažnej prehliadke Jazzuneverziáda v Českých Budějoviciach.

Chýry o ich virtuozite a hudobných kvalitách sa expresne dostali do Prahy, kde ich už v máji čakal vypredaný Rádiopalác. Vzápätí Collegium v Pantone nahralo prvé dve skladby Hommage a J. S. Bach a Ulica plná plášťov do dažďa, ktoré s najvyšším bodovým hodnotením v histórii obsadili prvé dve priečky ankety Melodie Očima kritiků.

Lit.: anonym: Marián Varga ’75 – Príbeh hudby 6. časť: Zelená pošta, 1972. In wb SRo Rádio Devín, 30. 3. 2022  (článek). – Cit.:  Collegium musicum bolo na prelome rokov 1971 a 1972 vo svojej vrcholnej kondícii.

V decembri 1971 vyšiel dvojalbum Konvergencie a už v máji 1972 došlo k nahrávaniu Zelenej pošty, ktorá však znamenala Vargov návrat k piesňovej tvorbe a k spolupráci s Pavlom Hammelom. Nahrávala sa už bez Františka Grigláka, v štúdiu ho nahradil opäť Rasťo Vacho a ako hosť v dvoch piesňach fenomenálny český gitarista Radim Hladík.

Platňa vznikla na vrchole tvorivého potenciálu Mariána Vargu a vo veľmi pohodovej atmosfére, je plná emócii, farieb a úžasných nápadov. Skrátka v nej počuť, že vznikla bez tlaku napísať hit, zarobiť peniaze, či sa niekomu zapáčiť. Šlo o čistú radosť z tvorby.

Podľa terminológie Kamila Peteraja je to jednoznačne „letný“ album, na rozdiel od Konvergencií, ktoré sú vyslovene „zimné“.

„Bola to zlatá éra, nielen pre mňa, ale aj pre skupinu,“ spomínal Marián. „S Kamilom Peterajom sme boli výborní kamaráti a chodili sme sa kúpať na Lido v Petržalke, ktorá ešte vtedy bola dedina. Všade naokolo bola zeleň. Vždy večer, keď som sa vrátil domov, zložil som pesničku. Bol som očarený Bratislavou. Zelená pošta je taká moja óda na radosť…“

Lit.: anonym: Marián Varga ’75 – Príbeh hudby 7. časť: Collegium musicum Live, 1973. In web SRo Rádio Devín, 12. 4. 2022 (článek).  – Cit.:  Po odchode Fera Grigláka z kapely na jar 1972 pôsobilo Collegium musicum ako trio a v nasledujúcom období patrilo k najviac zamestnaným kapelám v Československu aj v priľahlom socialistickom zahraničí.

Chlapcom sa dokonca podarilo dvakrát vycestovať aj do kapitalistickej cudziny, kde mali povolené výjazdy len folklórne súbory prípadne symfonické telesá. Predtým však museli zniesť potupné poníženie a pod dohľadom príslušného orgánu sa museli dať ostrihať takmer dohola. Vizáž kapely bola spolu s náročnosťou skladieb aj dôvodom, prečo mali zákaz vystupovať v televízii.

Okrem zovňajšku sa v tých časoch úzkostlivo dbalo aj o ideovopolitickú vyspelosť a profesionálnu spôsobilosť a kapely boli rok čo rok preverované komisiami. Varga – Frešo – Hájek práve v tom čase dospeli k interpretačnej brilantnosti, k absolútnej rytmickej súhre a skladby dokázali vystavať k dokonalému tvaru – tak, ako sú zachytené na živej nahrávke ich ďalšej dlhohrajúcej platne Collegium musicum Live z roku 1973.

Prevláda v nich už však akási intelektuálna odťažitosť na úkor nákazlivej divokej spontánnosti, ktorá dokázala rozohniť Lucernu. Collegium musicum dospelo do kryštalickej fázy svojej existencie.

Lit.: anonym: Marián Varga ’75 – Príbeh hudby, 8. časť – Marián Varga & Collegium musicum, 1975. In web SRo Rádio Devín, 25. 4. 2022 (článek + nahrávka k poslechu). – Cit.: Dvestopäťdesiat koncertov ročne – to prináša stresy, animozity, ponorkové choroby. Varga s Frešom mali komplikovaný vzťah vždy, ale večné trmácanie sa po koncertoch ich rozdelilo na dlhý čas.

Frešo dostal z kapely výpoveď. „Už samotný ten názov som vymyslel tak, aby bol nezáväzný. Hudobné združenie. To nezaväzuje k žiadnemu hudobnému obsahu ani pevnému obsadeniu…“, povedal Marián v rozsiahlom rozhovore pre Mladý svět v roku 1974.

Do kapely angažoval dovtedajšieho basistu z Prúdov Ivana Beláka, ktorého si preveril počas ich spoločného šesť týždňového turné a s ktorým si ľudsky veľmi sadli. Ivan prevzal po Frešovi aj všetky organizačné úlohy – teda logistiku skupiny aj moderovanie koncertov. Keďže Hammel bol práve na prezenčnej vojenskej službe, z Prúdov spolu s Belákom prichádza do kapely aj talentovaný gitarový sólista Jozef Farkaš.

V júni 1975 nahralo Collegium svoj štvrtý inštrumentálny album, ktorý vyšiel v Opuse pod názvom Marián Varga a Collegium musicum. Aj táto nahrávka je vlastne záznamom jedného z koncertov bez štúdiových prikrášlení. A hoci Collegium stále zotrváva na báze symbiózy rocku a klasiky, v rovine voľby predlohy nastáva príklon k hudbe 20. storočia, z ktorej si Marián volí Bartóka a Prokofieva.

Rozhovor Ivice Ruttkayovej so sprievodcom cyklu, hercom Robom Rothom

Marián Varga ako hudobník ovplyvnil a dodnes ovplyvňuje niekoľko generácií. Medzi poslucháčov, ktorých naplno zasiahla táto hudba, patrí aj herec Robo Roth, ktorý nás spolu s publicistom a textárom Petrom Uličným sprevádza celým cyklom. Porozprávala sa s ním redaktorka Ivica Ruttkayová (…)

Lit.: anonym: Marián Varga „75 – Príbeh hudby 9. časť / Na II. programe sna. In web SRo Rádio Devín, b. d. (článek). – Cit.: „Na II. programe sna je vítaná doska, na akú sme po Zelenej pošte dlho čakali,“ píše český kritik Ondřej Konrád v roku 1977 v časopise Melodie, ktorá vyhlásila LP za album roka a nahrávka získala aj Bielu vranu Mladého světa. Na jej realizácii sa podieľala nová zostava Collegia musica, ale aj pozvaní hostia vrátane dychárov, sláčikového kvarteta, zboristov a opäť si prizvali k spolupráci aj osvedčeného gitarového virtuóza z Prahy Radima Hladíka. Skladby otextoval Kamil Peteraj a na albume sa stretneme s ľudovou aj mestskou poetikou, dokonca s básnickým surrealizmom.