Emil Benčík. Dramatické pásmo. Hudební dramaturgie Katarína Cútová. Zvuk Vladimír Marko a Ondrej Purdeš. Redakce Anna Komová. Režie Viera Wiedlerová.
Účinkují Ladislav Chudík, Darina Vašíčková, Vladimír Minarovič a Emil Benčík.
Připravil Slovenský rozhlas v roce 1995 (30 min.).
Pozn.: Rozhlasové pásmo o ľuďoch, ktorí v počas druhej svetovej vojny v časoch neľudskosti pomáhali zachraňovať rasovo prenasledovanách spoluobčanov. Autor pásma nás zavedie do Jeruzaléma na vrch večnej pamäti a rozjímania do pamätníka a múzea šiestich miliónov obetí holokaustu Jad vašem (Yad Vashem). Tu v aleji Spravodlivých sa nachádzajú tabulky s menami tých statočných slovenských ľudí, ktorých štát vyznamenal medailov Spravodlivý medzi národmi. (anotace SRo)
Tragédia slovenských Židov
Ĺudskosť proti neľudskosti
Autor Emil Benčík
Rozhlasové literárne, umelecko-publicistické a dokumentárne pásma (fíčre), ktoré vysielal Slovenský rozhlas v Bratislave
Obsah
01- 04 Život a smrť s Dávidovou hviezdou, (Stromy v Aleji spravodlivých)
05 Deportácie
06 Židovské rádio
07 Ĺudskosť proti neľudskosti
08 Zatmenie Zeme (o Rudolfovi Hoessovi)
09 Čierne slnko nad Ravensbrückom
10 Meno a pamäť – Yad Vashem
11 Ich meno nebude zabudnuté
12 Izraelskí priatelia
13 Kibuc Kfar Masaryk
14 Starý doktor Janusz Korczak)
15 Bol korunou krásy Bratislavy (Chatam Sófer)
16 Hviezdne nebo nad Jeruzalemom
17 Akcia Herbsternte-Jesenná žatva
18 Rozhovor s historikom Ivanom Kamencom
19 Rozhovor s lekárom profesorom Pavlom Traubnerom
Nahrávky a texty relácií sú uložené vo fonotéke a vo zvukovom archíve Slovenského rozhlasu v Bratislave. Všetky práva vyhradené.
Úvodné slovo autora
Prečo sa toľko zaoberáš židovskou problematikou?“ spýtal sa ma kolega novinár, „stále sa vraciaš k tejto téme. Veď nie si Žid.“ Odpovedal som mu: „Práve preto. Ešte stále sme nesplatili dlh, ktorý máme voči našim židovským spoluobčanom pre ich prenasledovanie, utrpenie a smrť v rokoch 1939 – 1945. Tá rana sa ešte nezahojila, a ak sa aj niekedy zahojí, jazva ostane navždy.“ „Dobre,“ vraví kolega, „ale tí, ktorí za to môžu, ktorí to dopustili a spôsobili, už nežijú. Väčšinu z nich stihol aj zaslúžený trest. Osemdesiati traja z nich sa ocitli pred Národným súdom v Bratislave a sedemnástim iniciátorom a vykonávateľom najťažších zločinov vymerali trest smrti obesením, vrátane vtedajšieho prezidenta a vodcu Jozefa Tisu.“ Moja odpoveď je prostá: to nestačí. Tragédia slovenských Židov nie je len ich vec. Udialo sa to v tejto krajine a s mlčiacim súhlasom väčšiny. Či chceme, alebo nie, život a smrť slovenských občanov židovského pôvodu je a ostane neoddeliteľnou súčasťou slovenskej histórie. A týka sa nás všetkých, ktorí žijeme na tomto kúsku zeme medzi Tatrami a Dunajom. Poznanie vlastnej neskreslenej, nefalšovanej, odlegendarizovanej a úplnej histórie je povinnosťou každého príslušníka tejto krajiny. Poznanie vlastnej histórie so všetkým dobrým i zlým, čo v nej je, oslobodzuje a poľudšťuje človeka. Prispieva k sebareflexii a katarzii, k vnútornej očiste. Učí nás tolerancii a úcty voči iným a súčasne posilňuje vlastnú sebaúctu a sebavedomie. Nebojme sa vysloviť ono kresťanské, ktoré nám zvestoval Žid Ježiš z Nazaretu: mea culpa. Nemali by sme zabúdať ani na slová Jána Kollára: „Keď zavoláš Slovan, nech sa ti ozve Človek.“ Emil Benčík
Komentář by Ĺudskosť proti neľudskosti — 16. 2. 2009 @ 19:53
Emil Benčík, (1933) slovenský publicista a spisovateľ, dlhoročný redaktor Slovenského rozhlasu v Bratislave. Je autorom mnohých rozhlasových relácií – literárnych, životopisných, dramatických, publicistických a dokumentárnych pásiem (feature), seriálov a cyklov. K najvýznamnejším patria rozhlasové seriály o Alexandrovi Dubčekovi Prvý muž česko-slovenskej jari, o Andrejovi Hlinkovi Zvon Andrej, o Slovenskom národnom protifašistickom povstaní v roku 1944 Dies veritatis-Deň pravdy, o holokauste slovenských Židov Život a smrť s Dávidovou hviezdou. Zaoberal sa aj problematikou druhej svetovej vojny – Teheránska, Jaltská a Postupimská konferencia, Norimberský proces, Operácia Overlord, Posledný deň vojny a prvý deň mieru. Vzburám proti totalitnému režimu v bývalom sovietskom bloku venoval štvordielny rozhlasový feature Hlavou proti múru. Je tiež autorom mnohých rozhlasových humoristicko-satirických programov a profilov významných osobností a troch cyklov lyrických miniatúr Tiché ruky, Hniezdo na dlani, Nechajme stromy rásť. Rozhlasová tvorba Emila Benčíka je zaznamená na zvukových albumoch Čo neodvial vietor. Vydal publikácie Vyblednutá čerň a V službách rádia. Píše aj poviedky a novely. Vydal knihu „zbožných a bezbožných poviedok a povedačiek“ Rebrík do neba (2008). Tvorba Emila Benčíka bola ocenená viacerými cenami a prémiami Literárneho fondu Slovenskej republiky, medailou Alexandra Dubčeka i Cenou Vojtecha Zamarovského za literatúru faktu.
(www.litcentrum.sk album spisovateľov)
Komentář by Kúzlo počutého — 24. 6. 2009 @ 10:17