Panáček v říši mluveného slova stránky přátel rozhlasových her a mluveného slova vůbec

20. 4. 2015

Kapustňák (2007)

Filed under: Povídky — Martin @ 15:25

Irena Dousková. Povídka ze sbírky Čím se liší tato noc. Příběh málem pohádkový, avšak s nedobrým koncem. Režie Michal Bureš.

Účinkuje Ivana Koktová.

Připravil Český rozhlas Olomouc v roce 2007 (26 min.). Repríza 15. 4. 2015 v cyklu Noční bibliotéka (ČRo 3 Vltava, 0:35 h.).

Zdravá snídaně (2015)

Filed under: Povídky — Premek @ 10:11

Etgar Keret. Povídka. Překlad Magdalena Křížová. Připravil a režii má Petr Gojda.

Čte Pavel Batěk.

Natočeno 2015. Premiéra 20. 4. 2015 (ČRo 3 Vltava, 9:30 h) v cyklu Kabinet. Repríza 18. 5. 2017 (ČRo 3 Vltava, 9:30 h) v cyklu Kabinet.

Lit.: Gojda, Petr: Etgar Keret: Zdravá snídaně. In web ČRo 3 Vltava, duben 2015 (článek). – Cit.:  Etgar Keret se narodil roku 1967 v Tel Avivu rodičům, kteří přežili šoa. Spolu se svou manželkou, herečkou Širou Gefenovou, v Tel Avivu dodnes bydlí. Jeho knihy dosáhly velkého úspěchu a z mnohých se staly bestsellery v Izraeli i zahraničí. Česky vyšel Létající Santini a povídkový soubor Najednou někdo klepe na dveře. 

Svým dílem se autor řadí mezi generaci mladých izraelských spisovatelů, kteří začali působit v polovině 90. let 20. století. Roku 1992 vydal svou první knihu Potrubí, jíž se však téměř nedostalo pozornosti. Až po úspěchu povídky Stesky po Kissingerovi si jí čtenáři všimli, a vyšla pak znovu v aktualizovaném vydání. Keret se stal autorem, kterého mladí izraelští spisovatelé napodobují, jeho styl je však nezaměnitelný. Patří mezi nejpřekládanější autory píšící hebrejsky. O jeho významu svědčí také to, že roku 2010 obdržel francouzský Řád umění a literatury. Od roku 1995 přednáší na katedře filmu na Telavivské univerzitě a na Ben Gurionově univerzitě v Negevu.  (more…)

19. 4. 2015

Faustiáda (2007)

Filed under: Povídky,Slovenské — Martin @ 18:41

Jonáš Záborský. Úryvek z díla. Technická spolupráce Imrich Adamko. Režie Marián Grebáč.

Čte Marián Grebáč.

Připravil Slovenský rozhlas v roce 2007 pro cyklus Slovenská čítanka (14 min.). Repríza 18. 4. 2015 (SRo 8 Rádio Litera).

Lit.: Kekeliaková, Monika: Legendárny doktor Faust. In web Radio Litera, duben 2015 (článek). – Cit.: Príbeh o Faustovi patrí k jednému z najstarších európskych mýtov a dnes je aktuálnejší ako kedykoľvek v minulosti. Rádio Litera vás preto pozýva, aby ste sa spolu s nami prešli všetkými zásadnejšími priestormi tohto mýtu, či už je to scéna kontaktu človeka so zlom alebo zapredávanie duše kvôli moci a úspechu.

Ak ste doteraz vnímali faustovské témy v diele Majster a Margaréta skôr povrchne, faustovský týždeň na Rádiu Litera vám pri pozornom počúvaní viacerých adaptácií príbehov o doktorovi Faustovi otvorí nové súvislostí. U Bulgakova sa stretnete s postavou Majstra, Margaréty či diabla a s celým radom motívov, ktoré majú svoj prameň práve v Goetheho Faustovi. Skúste objavovať tieto zhody práve s nami, a to už od pondelka v cykle Čítanie na pokračovanie, kde si vypočujete v piatich častiach úryvky z románu Michaila Bulgakova Majster a Margaréta, ktorý sa radí medzi to najlepšie v svetovej literatúre a originálne pracuje aj s faustovskými motívmi.

Samotné meno Faust má svoj prameň už v 4. storočí vo Vyznaniach sv. Augustína, kde sa spomína biskup Faustus, ktorý prišiel do Kartága a išiel o ňom chýr ako o mužovi zbehlom vo vedách. V 6. storočí je zasa známa grécky napísaná legenda o Teofilovi z Adany, ktorá bola predchodkyňou povesti o Faustovi. V nej biskup Teofil upíše svoju dušu diablovi, ale Panna Mária ho z toho sľubu vyslobodí. Hlavnou kolískou novodobej faustovskej povesti, z ktorej neskôr vyšiel Goethe či Marlow, ale aj Puškin, Brecht, Mann či Bulgakov (a ďalší spisovatelia), je Nemecko, kde v rokoch 1480 – 1541 skutočne žil doktor Faust. Po jeho smrti sa šírili o jeho živote medzi ľuďmi mnohé historky, ktoré nakoniec vyšli aj tlačou v podobe ľudovej knihy o Faustovi, a to v roku 1587 vo Frankfurte nad Mohanom. Faust je tu prototypom pôžitkárskeho človeka, charakterizuje ho túžba po rýchlom a absolútnom poznaní, sláve a bohatstve; preto zapredáva svoju nesmrteľnú dušu diablovi. Jeho zmyslom existencie je užívať si život a žiť ho naplno.

Keďže stvárnením tejto témy na vysokej umeleckej úrovni sa preslávil azda najviac a medzi prvými práve nemecký básnik Johann Wolfgang Goethe, ktorý pôvodný ľudový príbeh obohatil originálne aj novou postavou mladej devy Grétky, do vysielania sme pre vás vybrali práve tie dve rozhlasové spracovania, ktoré sú adaptáciou Goetheho literárnej predlohy. Od pondelka sa bude vysielať štvordielny seriál pod názvom Faust, ktorý podľa románu Johanna Wolfganga Goetheho pre rozhlas upravil a režíroval Viktor Lukáč. Vzácne sú tu aj vstupy Jána Boora, ktorý erudovane vovádza do faustovskej témy a presvetľuje tak nejasné. V dramatizácii účinkujú Karol Machata, Martin Gregor, Leopold Haverl, Slávo Záhradník, Ján Venéni, Vladimír Minarovič, Erika Bauerová, Hana Kostolanská, Darina Vašíčková, Peter Jerguš, Július Paluš, Ján Valentík, Ján Boor, Darina Vašíčková a slovenskí madrigalisti. Vyrobil rozhlas v roku 1976. Od štvrtka bude zasa vo vysielaní rozhlasová hra Jany Hevešiovej pod názvom Doktor Faust. V réžii Jara Riháka účinkujú Marek Majeský, Ján Kroner, Jozef Vajda, Leopold Haverl, Ivan Laca, Vladimír Minarovič, Ján Valentík, Peter Sklár, Helena Geregevá, Alfréd Swan a Jozef Šimonovič. Vyrobil Slovenský rozhlas v roku 2003.

O Johannovi Wolfgangovi Goethem si môžete vypočuť od utorka krátky medailón v relácii Autor na dnes, ktorý pripravila Mária Michalková. Číta Alfréd Swan.

Na Slovensko sa ľudová knižka o Faustovi dostala na rozdiel od iných krajín dosť neskoro, vyšla až v roku 1881 (Doktor Ján Faust, světoznámý čarodějník; Skalica). Štúrovci faustovskú tému zasa poznali priamo z Goetheho Fausta a jeho nemeckých vydaní, z nemeckých ľudových knižiek o Faustovi či nemecky hraných predstavení na slovenskom území. Prvé slovenské preklady Fausta máme od Vladimíra Hurbana Svetozárova, Martina Braxatorisa Sládkovičova a Pavla Országha Hviezdoslava. Osobitne pozoruhodný je preklad oboch dielov Fausta (1966 a 1968) od M. M. Dedinského, ale aj Prafaust v preklade Milana Richtera. O voľné prerozprávanie faustovskej povesti sa zaslúžil Peter Zajac, o dramatické spracovania adaptované na súčasnosť zasa Ján Boor či Ján Števček (viac pozri v doslove Zuzany Hurtajovej v knihe Doktor Faust. Svetoznámy čarodejník, 1985). Originálne spracovanú faustovskú ságu však máme aj v rámci Slovenského rozhlasu, vďaka čomu sa môžete tešiť aj na ďalšie časti faustovských týždňov na Rádiu Litera. V tomto prvom diele sme siahli k prvopočiatkom literárnej inšpirácie faustovskou ságou, a to k slovenských spisovateľov 19. storočia, konkrétne sme pre vás vybrali Faustiádiu Jonáša Záborského a Dúvernú zmluvu medzi mníchom a diablom od Juraja Fándlyho. V Záborského satirickej poviedke prichádza doktor Faust do slovenského zadubeného Kocúrkova. Môžete si ju vypočuť od štvrtka v čítaní Mariána Grebáča. Motivický prvok zhody s faustovskou ságou nachádzame aj u Fándlyho. Je to motív diabolskej zmluvy človeka s diablom. Od stredy je tu pre vás rozhlasová hra na motívy Fándlyho diela pod názvom Rozhovor mnícha s diablom. V réžii Igora Hrabinského účinkujú Dušan Jamrich, Emil Horváth, Ján Mistrík, Peter Sklár, Peter Bzdúch, Jozef Šimonovič, Ivan Laca, Mária Dacejová a Vladimír Minarovič. Vyrobil Slovenský rozhlas v roku 2002.

Kľúčovým v tomto týždni je aj výborný faustovský fíčer Andreja Turčana pod názvom Aféra Faust čiže Cena za úspech. Určite si ho vypočujte. Vo vysielaní bude od piatku. V réžii Jána Medveďa v ňom účinkujú Ján Kožuch, Lucia Jašková, Michal Ďuriš, Juraj Smutný a Egon Tomajko. Fíčer vás upúta od samého začiatku, a to položenou otázkou: „Čo by sme boli ochotní zaplatiť za úspech“. Je to faustovská otázka, ktorá ako prezradí fíčer, je ešte aktuálnejšia ako v minulosti, lebo „možnosti toho, čo môže súčasníkovi ponúknuť úspech, sú ďaleko pestrejšie a širšie ako kedysi. Aj človek je akoby viac náchylný zaplatiť za čiastkový úspech, dočasný cieľ, výhodu, pôžitok, hocičo, a nemyslí na spásu vlastnej duše. Slovo zapredať sa, spojenie prevrátiť kabát, sa používa častejšie ako kedysi“.

Do pozornosti vám dávame od stredy pásmo Jany Hevešiovej o Danteho Pekle (Dante Alighieri: Peklo), v ktorom v réžii Petra Palika účinkujú Štefan Bučko, Jozef Šimonovič, Miroslava Vallová, Jana Hevešiová. Pásmo Zuzany Belkovej bude vo vysielaní od stredy. Je venované poézii Evy Lukáčovej a jej Diabloni (Diabloň Evy Lukáčovej). Faustovské paralely nebezpečného zbratania sa so zlom ponúka esej Medzi človekom a diablom, ktorá pôjde od pondelka a je z knihy Brázda za loďou od švédskeho prozaika Pera Wästberga. Ponúkame vám z nej tému totality, nacizmu a potláčania ľudskosti. Poviedka Ballu pod názvom Diabol prichádza cez obrazovku vás postaví pred motív ničoty a záhadu, ktorou je pekná upratovačka v reklamnej firme. V réžii Laca Keratu číta Martin Kaprálik.

Veríme, že legendárny príbeh doktora Fausta vás dokáže nielen pobaviť, ale aj podnietiť k zamysleniu nad faustovskými paralelami v našej súčasnosti. Príjemné počúvanie!

Najednou někdo klepe na dveře (2015)

Filed under: Povídky — Premek @ 13:48

Etgar Keret. Povídka současného izraelského spisovatele. Překlad Tereza Černá. Připravil a režii má Petr Gojda.

Účinkuje Pavel Batěk.

Natočeno 2015. Premiéra 10. 4. 2015 (ČRo 3 Vltava, 9:30 h; 19 min) v cyklu Kabinet. Repríza 19. 5. 2017 (ČRo 3 Vltava, 9:30 h; 19 min) v cyklu Kabinet.

Lit.: anonym: Etgar Keret: Najednou někdo klepe na dveře. In web ČRo 3 Vltava, duben 2015 (článek). – Cit.:  Představujeme originálního současného humoristu, izraelského spisovatele Etgara Kereta. Narodil se roku 1967 v Tel Avivu rodičům, kteří přežili šoa. Spolu se svou manželkou, herečkou Širou Gefenovou, v Tel Avivu dodnes bydlí. 

Keretovy knihy dosáhly velkého úspěchu a mnohé z nich se staly bestsellery v Izraeli i zahraničí. U nás vyšel Létající Santini a povídkový soubor Najednou někdo klepe na dveře. Svým dílem se Keret řadí mezi generaci mladých izraelských spisovatelů, kteří začali působit v polovině 90. let 20. století. Roku 1992 vydal svou první knihu Potrubí, jíž se však téměř nedostalo pozornosti. Až po úspěchu povídky Stesky po Kissingerovi si jí čtenáři všimli, a vyšla pak znovu v aktualizovaném vydání. 

Keret se stal autorem, kterého mladí izraelští spisovatelé napodobují, jeho styl je však nezaměnitelný. Patří mezi nejpřekládanější autory píšící hebrejsky. O jeho významu svědčí také to, že roku 2010 obdržel francouzský Řád umění a literatury. Od roku 1995 přednáší na katedře filmu na Telavivské univerzitě a na Ben Gurionově univerzitě v Negevu.  (more…)

Neboť krev jest život (2015?)

Filed under: Povídky — Premek @ 13:43

Francis Crawford. Povídka. Překlad Tomáš Korbař. Připravil Petr Lokaj. Režie Věra Pražáková.

Účinkují Irena Rozsypalová, Jiří Čapka a Pavel Kabzan.

Nastudoval ČRo Ostrava v roce 2015 (?). Vysíláno 10. 4. 2015 (ČRo 3 Vltava, 0:35 h.; 25 min) v cyklu Noční bibliotéka.

Pozn.: Upírský příběh, ale upír je zde jiný, než jak ho známe od Brama Stokera a jeho následovníků. Žádný šlechtic v peleríně, ale krutý přízrak, právě takový, v jakého věřili naši předci.

11. 4. 2015

Dve ženy (Dvě ženy, 2010)

Filed under: Povídky,Slovenské — Martin @ 12:43

Diana Beate Hellmannová. Ukázka z románu. Redakčně připravil Marián Grebáč.

Čte Mária Schlosserová.

Připravil Slovenský rozhlas v roce 2010 pro cyklus Svetová čítanka (12 min.). Repríza 8. 4. 2015 (SRo 8 Rádio Litera); 5. 4. 2018 (Rádio Litera, 15:40 h.); 9. – 15. 2. 2022 (SRo 8 Rádio Litera).

Pozn.:  Mladej baletke Eve sa zrúti svet, keď sa dozvie, že má rakovinu lymfatických žliaz. Na onkologickej klinike žije v izbe s Klaudiou, ktorá akoby vo všetkom bola jej opakom. Najprv sa dievčatá nenávidia, časom však vznikne medzi nimi nezvyčajne hlboké priateľstvo. Autorka Diana B.Hellmannová v románe DVE ŽENY vyrozprávala skutočný príbeh, ktorý sama prežila. Opisuje svoj boj proti chorobe, aby iným ľuďom dodala odvahu žiť. (anotace)

Strach z pekných lekárov (Strach z pěkných lékařů, 2005)

Filed under: Povídky,Slovenské — Martin @ 12:40

Tereza Michalová. Povídka. Redakce Helena Himičová. Zvuk Peter Krajčovič. Hudební spolupráce Alexander Berta. Režie Lucia Tarbajovská.

Čte Henrieta Kecerová.

Připravil Slovenský rozhlas Košice v roce 2005 (30 min.). Repríza 8. 4. 2015 (SRo 8 Rádio Litera); 7. 4. 2018 (Rádio Litera, 13:05 h.).

Pozn.: Nenechajte si ujsť dnešnú poviedku Terezy Michalovej STRACH Z PEKNÝCH LEKÁROV. Hlavná hrdinka Ivana sa v poslednej dobe cíti unavená, ťažko dýcha. Volá si pohotovosť a končí na pár dní v nemocnici, kde stretáva mladého lekára. Ako to celé skončí vám prečíta Henrieta Kecerová (…).

9. 4. 2015

To je paráda, povedal cyklista (To je paráda, řekl cyklista, 1987)

Filed under: Povídky,Slovenské — Martin @ 18:29

William Saroyan. Povídka. Redakce Roman Brat. Překlad Dušan Babiak. Režie Igor Hrabinský.

Účinkuje Vladimír Minarovič.

Připravil Československý rozhlas v roce 1987 (30 min.). Repríza 5. 4. 2015 (SRo 3 Rádio Devín).

Veľký pôst (Velký půst, 2000)

Filed under: Povídky,Slovenské — Martin @ 17:50

Ivan Šmeľov. Úryvek z duchovního románu. Překlad Valerij Kupka. Redakce Anna Fedurcová. Hudební spolupráce Alexander Berta. Zvuk Peter Vaško. Režie Hana Makovická.

Čte Micha Hudák.

Připravil Slovenský rozhlas v roce 2000 (29 min.). Repríza 3. 4. 2015 (SRo 3 Rádio Devín).

8. 4. 2015

Nezapomenutelné stránky – Lidská komedie (1962?)

Filed under: Literární pásma,Povídky — Premek @ 14:55

William Saroyan. Překlad G. Bernau. Připravila Helena Helceletová.

Natočeno 1962 (?). Premiéra (?) 14. 5. 1962 (Československo II, 19:30 – 20:00 h.)

« Newer Posts — Older Posts »

Powered by WordPress