Anton Pavlovič Čechov. Povídka. Účinkuje Marián Grebáč.
Natočeno 2009.
Pozn.: Anton Pavlovič Čechov bol majstrom v tom, ako prostredníctvom detailu charakterizovať postavu. Na malom priestore dokáže nastoliť závažné spoločenské problémy. Pozoruhodný je aj jeho vybrúsený aforistický štýl. Tvrdil, a svojho tvrdenia sa aj pridržiaval, že stručnosť je sestrou talentu. Všetko v jeho diele je na svojom mieste a význam každého drobného detailu možno prirovnať k ohnivku reťaze, ani jedno v nej nemôže chýbať.
Často sa cituje veta zo spisovateľovho zápisníka: „Starému oteckovi dajú ochutnať rybu, ak sa neotrávi a ostane nažive, tak ju je celá rodina.“ Táto dvojriadková veta obsahuje všetko, čo si vyžaduje umelecké dielo: začiatok i koniec, hrdinov aj ich vzájomné vzťahy, neopakovateľnosť situácie a napokon aj humor. Čechovov humor mal často tragické podfarbenie, lebo nemilosrdne odhaľoval boľavé spoločenské skutočnosti.
Čechov sa zo všetkých možných uhlov pozeral na príčiny strachu a demonštroval jeho psychológiu. Ukázal zlobnú závisť strachu, ktorá z Prišibijevov robí uctievačov tyranie a tyranom nedovolí pokojne spávať, lebo sa ustavične majú o čo báť. Je to strach, ktorý patrí medzi najrafinovanejšie nástroje zotročovania človeka. A proti strachu stavia Čechov smiech. (anotace)