Panáček v říši mluveného slova stránky přátel rozhlasových her a mluveného slova vůbec

Peter Mrva. Případ lékaře-chirurga inspirovaný knihou Pavla Strausse. Dramaturgie Vanda Feriancová. Hudební dramaturgie Roman Žiaran. Zvuk Ĺubica Olšovská a Andrej Klimits. Režie Jaro Rihák.

Osoby a obsazení: lékař (Matej Landl), manželka (Zuzana Krónerová), syn (Tomáš Sloboda), múza (Zuzana Fialová), Borinská (Viera Strnisková), mladík (Róbert Roth), profesor (Ladislav Chudík), mladý lékař (Miroslav Trnavský), Jana Strnisková, Mária Schlosserová, Vladimír Štefuca, Jozef Švoňavský, Soňa Ulická, Helena Geregová a Nataša Kulíšková.

Nastudovala Bratislava v roce 1997 (40 min.). Repríza: 30. 12. 1998 (Devín, 10:20 h.). Česká premiéra 1. 11. 1999 v cyklu Týden slovenské hry a dokumentu (Vltava, 11:00 – 11:40 h.; 36 min.). Repríza 12. 4. 2017 (SRo 8 Rádio Litera); 3. 3. 2019 (SRo 3 Rádio Devín, 21:54 hod.); 12. 4. 2019 (SRo 8 Rádio Litera, 21:05 h.).

Pozn.: Rozhlasová hra LEKÁR A MÚZA je akousi dramatickou formou tichej meditácie o živote, jeho hodnotách, o dobre v nás. Možno vás inšpiruje k uskutočneniu tajných predsavzatí, ako autora inšpirovali aforizmy a krátke reflexie z knihy Pavla Straussa, „Zápisky diletanta“.  (anotace)

Lit.: anonym: Téma týždňa. Vážiť si život. In web Radio Litera RTVS, 10. 4. 2017 (článek). – Cit.: S príchodom sviatkov Veľkej noci sa mnoho z nás zamýšľa nad životom, umieraním a znovuzrodením. Práve touto témou je inšpirovaný vysielací týždeň Rádia Litera. V Čítaní na pokračovanie vysielame novelu Umieranie rakúskeho lekára a spisovateľa Arthura Schnitzlera. Vypočujte si aj hru Štefana Šmihlu Trinásta komnata o krízovej životnej situácii matky a jej troch dospelých detí, či hru o utrpení biblického hrdinu Muž menom Jób. Próza Eileenin príbeh prinesie pohľad na boj ženy s rakovinou a pásmo Jany Kozákovej nám prezradí, ako zvládať život s nadhľadom. Potešíme aj priaznivcov poézie, pripravili sme pre vás verše A. S. Puškina, Ivana Kraska a Rudolfa Juroleka.

(….) Od stredy vás pozývame počúvať rozhlasovú hru Petra Mrvu Lekár a múza.  Hru môžeme považovať aj za dramatickú formu tichej meditácie o živote, jeho hodnotách, o napĺňaní  ľudských snov i o plnení ľudských povinností, skrátka – o humanizme v nás. V réžii Jara Riháka účinkujú Matej Landl, Zuzana Kronerová, Zuzana Fialová, Viera Strnisková, Róbert Roth, Ladislav Chudík, Jana Strnisková, Mária Schlosserová, Vladimír Štefuca, Jozef Švoňavský, Miroslav Trnavský, Soňa Ulická, Helena Geregová a Nataša Kulíšková.

Július Barč-Ivan. Rozhlasová úprava Oľga Duhanová. Hudební spolupráce Dana Reková. Zvuk Peter Janík. Dramaturg Vladimír Holan. Režie Peter Jezný.

Hrají Boris Farkaš, Viera Richterová-Horváthová, Ivan Romančík, Eduard Bindas, Elo Romančík, Ivan Laca, Vladimír Minarovič, Jozef Šimonovič, Vladimír Obšil, Vladimír Černý, Peter Sklár, Peter Debnár, Ján Valentík.

Natočeno 1999. Premiéra 9. 12. 1999 (Slovensko 1). Repríza 15. 1. 2017 (SRo Rádio Devín, 21:00 h.); 13. 3. 2019 (SRo 8 Rádio Litera, 12:30 h.).

Lit.: anonym: Július Barč-Ivan: Diktátor. Rozhlasová tvorba. In web SRo Rádio Devín, 11. 1. 2017 (článek). – Cit.:  Občiansky a politicky angažovaná divadelná hra Júliusa Barča-Ivana, ktorá sa kritickým spôsobom už v dobe svojho vzniku, teda v roku 1939, vyjadrila k zrodu diktatúr, diktátov a teda diktátorov, sa stala predlohou pre zaujímavú rozhlasovú adaptáciu Oľgy Duhanovej uvedenej v réžii Petra Jezného v roku 1999. Vypočujte si teda príbeh dvojníka vodcu v nemenovanej krajine, ktorý diktátora nahradí, aby sa vzápätí stal ešte väčším monštrom, než jeho predchodca. V hlavnej dvoj-úlohe sa predstaví Boris Farkaš.

Jerzy Andrzejewski. Překlad Ján Sedlák. Dramatizace Gabriel Halmo. Hudební spolupráce Miroslav Nemec. Dramaturg Milan Frolo. Režie Ján Bendík.

Osoby a obsazení: Antony Kosecký (Andrej Mojžiš), Alicia, jeho žena (Anna Javorková), Andrzej Kosecký (Vladimír Obšil), Vaga, jeho velitel (Ján Mistrík), Ščuka (Miroslav Trnavský), Podgurski (Marián Gaišberg), redaktor (Peter Sklár), Kristina (Helena Geregová) a další.

Premiéra 16. 12. 1999 (Slovensko 1, 48 min.).

Hra pro mládež. Gustáv Murín. Hudební spolupráce Roman Žiaran. Dramaturg Ján Uličianský. Režie Róbert Horňák.

Osoby a obsazení: Eiffel, gymnazista blicoš (Tomáš Sloboda), Debula, gymnazista bifloš (Juraj Hrčka), zubařka, flegmatická ožrala (Ĺubica Očková), školní lékařka,  notorická čarodějnice (Eva Krížiková), její sestřička (Katarína Orbanová), sestřička v oční ambulanci (Nataša Kulišková), slečna Chrumkavá labuť (Judita ???), třídní profesorka, neurotická makovice (Soňa Ulická),  spolužák, vyhulená hlava (Matej Matejka), spolužák, brýlatá vtěrka (Podhajský), neznámý pán s bolševickou minulostí (Jozef Šimonovič), matka – absolutní klasika (Mária Dacojová), matčin nabíječ (Ivan Laca).

Natočeno 1997.

O autorovi

Hra pro mládež. Jo Mitsubitschová. Z němčiny přeložil Andrej Pachinger. Dramaturg Ján Uličianský. Technická realizace Ivan Mihál, Ĺuboš Klásek. Hudební dramaturgie Katarína Cútová. Režie Jaroslav Rihák.

Osoby a obsazení: Ole (Peter Kočiš), Billy (Richard Stanke), Happy (Vladimír Agásek), Haike (Gabriela Škrabáková), Ulrika (Anna Šišková), Ulričina matka (Zuzana Kronerová), Peter (Peter Bebjak).

Připravil Slovenský rozhlas v roce 1994 (49 min.). Repríza 31. 1. 1998; 16. 10. 1999.

Pozn.: Chlapík sa zabáva telefonovaním. Zavolá niekomu a spýta sa: „Nechceš už konečne zaplatiť svoj dlh?“ Ĺudia väčšinou s nadávaním zložia, ale nájdu sa aj takí, čo začnú premýšľať, aké maslo majú na hlave. Na tých sa potom zavesí a otravuje ich pravidelne. K čomu ich až doženie? Aj o tom hovorí hra Breidenbach.

Rudolf Jašík. Dramatizace Ján Pavlec. Hudba Jaroslav Meyr. Režie Milan Semík.

Osoby a obsazení: Igor Mamar (Karol Machata), jeho matka (Viera Bálinthová), Samko Vajman (Jozef Kroner), Eva, jeho dcera (Eva Poláková), Róbert, jeho syn (Peter Bugár), Maxi Schlesinger (Andrej Bagar), Mabuš, obuvník (Ctibor Filčík), „žltý Dodo“ (Štefan Dobrovodský), tajemník (Marián Galo), Florik (František Dibarbora), Vilma (Eva Krížiková), Hasl (Ladislav Chudík), německý major (Jozef Budský), farář (Štefan Figura). Dále účinkují Ján Jamnický, Július Vašek, Hana Kostolanská, Zuza Šimečková, Milan Schwandtner a jiní.

Připravil Československý rozhlas Bratislava v roce 1960 (70 min.). Repríza 30. 10. 2011 (SRo 3 Rádio Devín), 26. 11. 2016 (SRo Rádio Pyramída); 11. – 17. 9. 2023 (SRo 8 Rádio Litera); 28. 11. – 11. 12. 2024 (SRo Rádio Pyramída) k 105. výročí narození Rudolfa Jašíka.

Pozn.: O pět let později podle povídek Rudolfa Jašíka vznikl i stejnojmenný film. V roce 1985 vznikla další rozhlasová dramatizace pod názvem Jazva na srdci.

Lit.: Šaráková, Lucia: Židovský týždeň na Litere. Téma týždňa. In web SRo 8 Rádio Litera, 10. 9. 2023 (článek). – Cit.: Na jeseň slávia Židia po celom svete Nový rok. O pár dní, 16. septembra, bude Roš ha-šana –  rok 5783. Podstatou židovského nového roka je oslava života a úsilie o jeho zmysluplnosť. V tom čase Židia naprávajú to, čo pokazili, zmierujú sa s okolím a žiadajú o odpustenie – ak je to potrebné. My si na Litere pri tejto príležitosti spomenieme na viacerých významných, zväčša amerických židovských autorov. Spoločnosť nám budú robiť Ephraim Kishon, Daniel Katz, Yehuda Amichai či Bernard Malamud. A neobídeme ani domáce reálie, oživíme židovskú Bratislavu s jej dôležitým predstaviteľom – Chatamom Sóferom a s Rudolfom Jašíkom zablúdime na Námestie svätej Alžbety, kde nám zanechal dôležitý odkaz.  (…)

Román Námestie svätej Alžbety patrí medzi slovenskú klasiku. Upozorňuje na stále aktuálnu tematiku boja proti fašizmu, odhaľuje jeho obludnoť nástojčivo, dnes možno ešte väčšmi, ako kedykoľvek predtým. Rudolf Jašík približuje ideológiu nenávisti na individuálnych osudoch nemnohých postáv v krátkom časovom rozpätí. (…)

Lit.: anonym: Rudolf Jašík: Námestie svätej Alžbety (1960). Tip na týždeň. In web SRo Rádio Pyramída, 25. 11. 2024 (článek). – Cit.:  „Láska je nesmrteľná, ide za hrob. Netlie, len horí večne, horí ako život.“

Týmto mottom uvádza Rudolf Jašík svoj román Námestie svätej Alžbety, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie diela slovenskej literatúry s tematikou druhej svetovej vojny. Hrôzu fašizmu autor približuje prostredníctvom individuálnych osudov, keď rozpráva tragický príbeh o láske osemnásťročného Igora Hamara k židovke Eve Weimannovej.

Spisovateľ Rudolf Jašík od roku 1938 aktívne pôsobil v protifašistickom odboji. Odsedel si za to päť mesiacov vo väzení. Následne musel narukovať do nacistickej armády a odvelili ho na východný front. Na Ukrajine sa pokúsil prejsť na sovietsku stranu. Keď v januári 1944 strhol v krčme obrazy Tisa a Hitlera a rozšliapal ich, odsúdili ho na trest smrti. Po amnestii sa pripojil k partizánskemu oddielu na Kysuciach.

Hrozba fašizmu je dnes, keď sa Ukrajina bráni vojenskej agresii Putinovho Ruska, aktuálnejšia než kedykoľvek predtým. Pri príležitosti 105. výročia narodenia Rudolfa Jašíka uvádzame dramatizáciu románu Námestie svätej Alžbety z roku 1960. Pre rozhlas upravil Ján Pavlec. (…)