Vlado Bednár. Redakce Peter Glocko ml. Hudba Roman Žiaran. Zvuk Alena Duchoňová. Režie Štefan Korenči.
Účinkuje Peter Bzdúch.
Připravil Slovenský rozhlas v roce 1998 (5 x 30 min.).
Pozn.: Čítanie novely zo zbierky slovenského spisovateľa, dramatika a autora literatúry pre deti a mládež Dračie žily, vydaná posmrtne, ktorá sa mierne odlišuje od väčšiny Bednárových kníh – sú písané vážnejším tónom a príbehy sa javia smutnejšie (o čom nám napovedá už podtitul zbierky – Kniha osamotených). Paradoxne je však humor a ironický kód neustále dodržiavaný. Vážnosť knihy spočíva predovšetkým v zvýšenej psychologizácii postáv, ktorými sú zväčša samotári hľadajúci životné šťastie a vlastnú identitu.
V tejto súvislosti možno hovoriť o „smutno-úsmevných“ príbehoch, v ktorých sa autor snaží nadnášať vážnosť iróniou a sarkazmom, no chýba tu potrebná dávka optimizmu, na akú sme u Vlada Bednára zvyknutí. Na druhej strane – napriek absencii happy-endu – tu postavy tak celkom nevešajú hlavy, ale pokračujú ďalej vo svojom „smutno-úsmevnom“ živote tak, ako to robí protagonista Hany, miestny smoliar – introvert, v závere novely Učiteľka orientálnych jazykov: „Hany vykročil vrždiacim snehom. Nevadia mi slnca páľavy, ani mrazov ostré žihadlá. Nevšímam si chlad podvečerných vetrov, ani drobný dážď, čo zavše na mestečko mrholieva. Pod nohami vrzgoce mi sneh a v srdci je pokoj a mier.“