Anna Žembová. Cesta mezi řádky aneb Literatura jako road radio. Setkání dvou spisovatelů, Arnošta Goldflama a gruzínské spisovatelky Kato Džavakhishvili v rozhlasovém dokumentu z Měsíce autorského čtení.
Hovoří Arnošt Goldflam a Kato Džavakhishvili.
Natočeno 2017-2018. Premiéra 22. 3. 2018 (ČRo 3 Vltava, 20:00 h.) v cyklu ČeskoSlovenský rok a Radiodokument. Repríza 25. 3. 2018 (ČRo 3 Vltava, 14.00 hodin).
Lit.: Ježková, Viola – Žembová, Anna: Anna Žembová: Zvuk, ktorý som nepočul – rozhovor a průřez ukázkami. In web ČRo 3 Vltava, 22. březen 2018 (anotace + nahrávka k poslechu). – Cit.: Setkání dvou spisovatelů, Arnošta Goldflama a gruzínské spisovatelky Kato Džavakhishvili v rozhlasovém dokumentu z Měsíce autorského čtení.
Lit.: Ježková, Viola – Žembová, Anna: Zvuk, ktorý som nepočul. Cesta mezi řádky aneb Literatura jako road radio. In web ČRo 3 Vltava, 22. březen 2018 (článek + nahrávka k poslechu). – Cit.: Setkání dvou spisovatelů, Arnošta Goldflama a gruzínské spisovatelky Kato Džavakhishvili v rozhlasovém dokumentu z Měsíce autorského čtení.
Počas cesty po 5 európskym mestách ako sú Brno, Vroclav, Ostrava, Košice a Ĺvov, kde prebiehal Mesiac autorského čítania som mala zaznamenávať cestu dvoch autorov, ktorí sa zúčastňovali na čítaniach. Českého Arnošta Goldflama a gruzínsku spisovateľku Kato Javakhishvili. Arnošt sa však nakoniec pre zdravotné problémy nezúčastnil, no za to mi poskytol dlhý rozhovor pred čítaním v Brne, ktoré bolo jeho jedinou zástavkou.
Rozhovor s ním mi bol východiskom pri hľadaní otázok pre gruzínsku spisovateľku Kato. S ňou som trávila dlhé cesty vo vlaku alebo v aute, často tvorili väčšinu dňa, preto som obdivovala ako dokáže autorka aj pri takej únave čítať každý večer a viesť diskusiu k jej vskutku náročnej poézií. Zároveň to bola taká skúška ohňom, či si budeme rozumieť, pretože sme spolu sami dve trávili väčšinu času, keďže som Kato častokrát robila akúsi spojku a sprievodcu v mestách, v ktorým som sama nikdy nebola. Po rôznych mestách sa k nám pridávali jej priatelia, ktorí tam žili. Asi najintenzívnejší zážitok a zároveň posledný deň celého výletu sme zakončili na Ukrajine v „mestečku“ Ĺvov, kde mala Kato známych z jej rodného Gruzínska. Tam sa naplno prejavila jej veselá povaha a konečne sa mi ju podarilo spoznať.
Všade sa miešala samá poľština, gruzínčina, čeština, slovenčina, ruština, angličtina a aj „ukrajinčina“. Človek si uvedomil, koľko podobností všade je a že porozumieť tomu druhému občas nie je až taký problém, hoci vás nespája rovnaká reč.
Dokument som popreplietala anketami ľudí z miest čítaní, ktorí odpovedali na otázku o typickom zvuku mesta. Vždy to bolo niečo, čo prevažuje nad zvukom krajiny. No keď som sa sama vybrala do ulíc s rekordérom, zaznamenávať reálie mesta, pri vypočutí som v konečnom dôsledku zistila, že všetky znejú úplne rovnako. Ĺudia, vrava, kroky, verejná doprava, šum stromov, ozveny, spievajúci ľudia. Možno len rytmus tejto zmesi zvukov bol iný.
Kato to celé uzavrela jednoznačnou odpoveďou na otázku, čo tvorí mesto. Sme to predsa my ľudia, je jedno kde sme, každý z nás počuje zvuk inak a iný vníma.