Panáček v říši mluveného slova stránky přátel rozhlasových her a mluveného slova vůbec

Janko Matúška. Básnická skladba na motivy lidové pověsti. Tvůrci nezjištěni.

Recituje Alfréd Swan.

Připravil Slovenský rozhlas v roce 2008 (11 min.). Repríza 9. 1. 2017 (SRo Rádio Pyramída).

Pozn.: Spisovateľ Janko Matúška (1821-1877) je známy ako autor textu slovenskej hymny, ale písal aj väčšie básnické skladby – povesti. V nich sa odrážal jeho filozoficko-etický postoj k dejinám i súdobej skutočnosti. Proti ľudskej krutosti stavia protiklad v podobe čistej lásky. V jeho tvorbe badať tón akejsi baladickej skepsy. Bol vlastne jedným z prvých baladikov nášho romantizmu.

V povesti Hrdoš sú jeho literárne vízie o dejinnej spravodlivosti a slobode národa najprv búrlivé, povstalecké, neskôr mesianistické, trpné a pokorné. Básnickú skladbu Janka Matúšku, ktorú recituje Alfréd Swan, uvádzame pri príležitosti 140. výročia úmrtia tohto štúrovského básnika.

Pavol Orságh Hviezdoslav. Dramatizace biblické básně. Úprava a dramatizace Alojz Čobej. Zvuk Ivan Kostolný a Mária Klinčíková. Redakce Pavel Hrúz. Režie Ladislav Hyža.

Účinkují Eva Gašparová, Štefan Halás a František Výrostko.

Připravil Slovenský rozhlas v roce 1996 (15 min.). Reprízy 27. 12. 2016 (SRo Rádio Pyramída), 29. 12. 2017 (SRo 8 Rádio Litera).

Pozn.: Pavol Országh Hviezdoslav napísal básnickú skladbu Vianoce v roku 1897, počas námestovského pobytu. Vychádza z biblického betlehemského príbehu, a tak ako v ľudových betlehemským hrách, prepletá sa s reáliami z domáceho pastierskeho prostredia.

Rok 1897 patrí v Hviezdoslavovej tvorbe medzi najmenej produktívne. Nevyjde mu ani jedna báseň v Pohľadoch, ba nezachoval sa ani jediný list ich redaktorovi, či inému blízkemu druhovi. Začína síce písať svoje najrozsiahlejšie epické dielo Gábor Vlkolinský, ale dokončí ho až o dva roky.

V tom „hluchom“ roku napíše svoju krásnu báseň Vianoce. Ani literárni kritici, ani literárni historici si ju neveľmi všímajú. Zaujímajú ich rozsiahlejšie epické projekty a básne s výrazným sociálnym, či národným zacielením. Pritom táto báseň si svojou nadčasovosťou a všeľudským posolstvom pozornosť právom zasluhuje. Hviezdoslav svoj vstup do ríše básnictva spojil so službou pravde, bez ktorej by, podľa neho, hľadanie krásy nemalo zmysel. Zdôraznil to vo svojom básnickom odkaze:

„…naplnenie vlastného života mravným zmyslom dáva človeku nepopierateľnú vyššiu hodnotu.“ A tento odkaz umocnil svojim vlastným príkladným životom a rýdzim charakterom. (anotace SRo)

Ján Zambor. Pásmo poezie. Režie Viera Weidlerová

Účinkují Peter Rúfus a Jozef Šimonovič.

Připravil Slovenský rozhlas v roce 2005 (20 min). Repríza 10. 12. 2016 (SRo Rádio Pyramída).

Pozn.: Básnik, literárny vedec a prekladateľ Ján Zambor oslávi v týchto dňoch 69. rokov. Sedem rokov pracoval ako redaktor literárno-dramatickej redakcie Československého rozhlasu v Košiciach, neskôr ako vedecký pracovník v Ústave umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie v Bratislave a od roku 1991 prednáša na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. O svojej poézii napísal: „V mojej tvorbe sa rozvíja aj poloha a rozmer imaginatívnej poézie využívajúcej avantgardné podnety. Súčasne sa v nej črtá tendencia k úspornej minimalistickej básni rátajúcej s tichom. Napokon – v najnovších textoch – je to postmoderná predstava poézie ako „nádhery zmesi“. V lyrike je pre mňa dôležitá citlivosť. Je mi blízka poézia stavajúca na regeneratívnej funkcii, chápanie básne ako cesty k obnove.“ Pásmo poézie z ciest básnika Jána Zambora po svete Nádhera zmesi vzniklo v roku 2005. V réžii Viery Weidlerovej účinkovali Peter Rúfus a Jozef Šimonovič.

Jacques Prévert. Další tvůrci a interpreti nezjištěni.

Natočeno 1989 (?). Premiéra (?) 11. 7. 1989 (Bratislava, 20:50 – 21:00 h).