Alena Sabuchová. Glosa.
Natočeno 2023. Premiéra 30. 12. 2023 (SRo Rádio Devín).
Lit.: anonym: Glosa týždňa: Sudety. Reflexia a kritika. In web SRo Rádio Devín, 30. 12. 2023 (článek + nahrávka k poslechu). – Cit.: Každá krajina v nás vyvoláva nejakú emóciu. Sudety sú špecifické. Sú o ľuďoch, ktorí odišli, ale v nejakej podobe stále zostávajú. Aj o tom píše spisovateľka Alena Sabuchová.
Pod oknami sa pásli ovce a vonku bolo počuť spievať vtáky. V kláštornej záhrade som stretávala záhradníčku v ružovej vetrovke, ktorá zastrihávala posledné októbrové ruže. Vodu si naberala z kašny od anjela, vyvierala mu z úst. Ružiam opadávali lupene, niektoré zoschli a zrolovali sa, čím vytvárali rozlúčkový ceremoniál odchádzajúcej jesene.
Miestni hovorili, že v lesoch sú vlci, ale netreba sa ich báť.
Na starých nemeckých cintorínoch sochy naveky smutných dievčat v životnej veľkosti držali v rukách žlté kvietky. Niekto im ich nosil ako pozornosť do večnosti. Kvety zeme z toľkokrát zmeneným menom, kde vybité oči samôt na stráňach sledovali odchody a príchody tých, ktorí si budú v tej večnosti navzájom odpúšťať.
Ani kvety na hroboch im nikto nezalieval, povie mi pani, ktorej babička ako dieťa po odsune Nemcov chodievala s krhlou k cudzím menám.
Komíny starých fabrík ako obrátené výkričníky stáli nad spájajúcimi sa cestičkami, kam malý vlak s dvoma vagónikmi zvážal obyvateľov do práce.
Kaviareň s nemeckým názvom a zachovanými pôvodnými štukami bude opäť funkčná, pod náterom sa našli pôvodné omietky z konca 19. storočia. Steny sa nadýchli, akoby si vôbec nevšimli tých sto rokov, počas ktorých spali vo vrstvách vápna.
Čo sa vie všetko stať za storočie alebo za deň, pýtala som sa kaplniek v hlbokých lesoch a skál v Adršpachu.
Pani, čo si na konci sveta otvorila vegánsku reštiku, čakala kominára. Má v byte kachle, pred zimou treba skontrolovať komín. Hned potom pôjde kúpiť sójovú smotanu. (…)