Božena Němcová. Dramatizace povídky Miro Dacho. Zvuk Jakub Horňák. Hudební dramaturg Rudolf Pepucha. Produkce Marcela Stanková. Dramaturg Peter Pavlac. Režie Veronika Martinková.
Účinkují Hana Tomáš Briešťanská, Matúš Kvietik, Lenka Libjaková a Pavol Šimun.
Natočeno 2022. Premiéra 20. 9. 2022 (SRo Rádio Devín, 20:00 – 20:35 h.) v cyklu Naša zabudnutá klasika. Repríza 4. 2. 2025 (SRo 8 Rádio Litera).
Lit.: anonym: Naša zabudnutá klasika: Božena Němcová / Z Uher. Rozhlasová tvorba. In web SRo Rádio Devín, 16. 9. 2022 (článek). – Cit.: Božena Němcová (1820 – 1862) sa považuje za jednu zo zakladateliek modernej českej prózy, právom. Radí sa medzi skupinu spisovateľov/spisovateliek, ktorí zásadným spôsobom ovplyvnili aj české národné obrodenie. Jej neurčité literárnovedné zaradenie kdesi na rozhranie romantizmu a raného realizmu určite súvisí aj s jej autorským záujmom o folklór a vidiecke prostredie, ktoré sa odráža aj v jej na Slovensku (a nie len na Slovensku) azda najznámejšom diele – Babička (1855), ktoré patrilo desaťročia i u nás k povinnému čítaniu (v slovenčine vyšla kniha prvý krát v roku 1927). Menej sa však už vie o jej pútavých cestopisoch, z ktorých niekoľko venovala práve opisom ciest po Slovensku.
Tu kdesi sa skrýva i koreň záujmu dramatizátora Mira Dacha vedome a cielene siahať po textoch autorov a autoriek často sa vymykajúcich bezpečným zaradeniam v dejinách a teóriách literatúry. Nedokončený cestopis Boženy Němcovej s príznačným názvom Z Uher tak pochopiteľne upútal jeho pozornosť. Spája sa v ňom jazykové majstrovstvo autorky s jej neskutočným pozorovacím talentom a to všetko korunované uhlom pohľadu na súdobú slovenskú realitu, ktorá, napriek romantizujúcim tendenciám, predsa len smeruje k realizmu, aký nemusí byť len kritikou, stačí keď opisuje.
Pohľad na náš svet „zvonku“ sa tak stáva jeho odkrývaním par excellance bez potreby čokoľvek zakrývať, či sentimentalizovať. A tak sa cestopis českej autorky stáva jasnou správou o Slovensku, avšak to je len jeden z aspektov a kvality či už prózy samotnej, či je adaptácie. Miro Dacho totiž siahol i po ďalších textových zdrojoch (korešpondencia, poznámky, …), ktorými tento cestopis popretkával a vytvoril cez neho nesmierne zaujímavý materiál pre herečku, monológ, záznam, úvahy.
(…) Naša zabudnutá klasika je názov cyklu krátkych rozhlasových hier Rádia Devín, ktoré majú ambíciu nachádzať v slovenskej próze i dráme kontroverzné, neznáme, tematicky alebo formálne výnimočné, či dodnes rozhlasovo nespracované texty slovenských autorov. Projekt mal premiéru v lete roku 2017 uvedením šiestich minidrám. Odvtedy vzniklo už viac ako štyridsať realizácií, ktoré reflektovali i výročia, či už autorov predlôh, špecifické „dátumy“ rôznym spôsobom významné pre našu krajinu, alebo jednoducho dráždivú zvláštnosť nezvyčajných, niekedy viac, niekedy menej známych slovenských autorov. Variabilita tém a foriem je jedným z kľúčov celého projektu, ktorý sa neobmedzuje len na „klasiku“ v konvenčnom vnímaní samotného pojmu. Preto sa i vo výbere i v realizácii kombinuje potreba hľadať a nachádzať jednak témy, ktoré jednoznačne vytvárajú výpovedné prepojenie so súčasnosťou a vo výsledku prekračovať hranice všednosti a očakávaných mantinelov v „klasickej“ rozhlasovej realizácii.