Henryk Bardijewski. Rozhlasová hra. Překlad Ján Miškovič. Scénická hudba František Gomolčák. Odpovědný redaktor Karol Jančošek. Zvuk Jozef Hauliš. Technici Jozef Hauliš, Marica Pasnišinová. Produkce Lívia Dragúnová. Režie Rada Šubová.
Osoby a obsazení: Glaza (Ján Ondrejka), Mirkiewicz (Ĺuboš Záhon), sedlák (Ján Bzdúch), selka (Hana Grissová), raněný (Ján Dudra – Kado), voják (Ladislav Fajčík), hlas 1 (Ján Lacko), hlas 2 (Peter Gažo), hlas 3 (Vlado Durdík), hlas 4 (Albert Pagáč), hlas 5 (Edo Vítek).
Nastudoval Československý rozhlas Košice v roce 1972. Premiéra 24. 10. 1972 (Devín, 19:30 h.; 40 min).
Lit.: Jančošek, Karol: Bič. In Rozhlas 43/1972, str. 7 (článek). – Cit.: Dej tejto hry sa odohráva na sklonku II. svetovej vojny. Za frontom, avšak nie príliš ďaleko za ním, hrkoce voz, na ktorom sa vezie ranený ženista. Smer: poľný lazaret. Kde však ten lazaret je, to nevie ani furman, ani sprievodca a bojový druh raneného. Spoľahnúť sa teda možno iba na kone, ktoré iste spoľahlivo vycítia ono utajené miesto, pretože – podľa ich gazdu – sú vraj tiež radšej, keď majú lekára „poruke“.
Cesta pomaly ubieha a z rozhovorov, ktorými si cestujúci krátia čas, dozvieme sa všeličo naozaj zaujímavé. Najmä o ženistoch. Napríklad aj to, ako svedomito sa pripravujú na svoje nebezpečné povolani, (ako by ho mali vykonávať celý život…), pričom nejeden z nich (aj náš hrdina) sa nevyhne zvyčajnému „krstu“ – vyhrabávaniu tehly miesto míny. Alebo o tom, ako môže bezbranný zajatý ženista preľstiť a sám zajať ozbrojeného nepriateľa. Osobitne zaujímavým je aspoň chvíľkové pobudnutie v nebi pre ženistov (jeho vízia), ktoré si celkom špecificky a neobyčajne vybudovali a uspôsobili sami ženisti pre prípad, že im ich obvyklý dialóg s niektorou bombou či mínou tak celkom „nevyjde“. Pravda, nemusí to byť vždy bomba alebo mína – niekedy stačí aj celkom obyčajný dedinský rebrík, ale o tom potom. Potom, lebo v tejto chvíli sa furmanovi stratil bič a kone to hneď vycítili. Bez biča ďalej nepôjdu. Už sú tak navyknuté, že môže byť hocijaká streľba, im je to všetko jedno – reagujú iba na strieľanie bičom. Neostáva teda iné, ako vrátiť sa a hľadať ten bič. Dúfajme, že sa im ho napokon podarí nájsť, ba aj dôjsť do tej nemocnice – a poslucháčom pobaviť sa…