Andrzej Szypulski. Rozhlasová hra. Překlad Ján Miškovič. Odpovědný redaktor Karol Jančošek. Zvuk Jozef Gašpar. Technici Jozef Gašpar, Marica Pasnišinová. Produkce Lívia Dragúnová. Režie Andrej Medvec.
Osoby a obsazení: hlas (Peter Macko), hlas 2 (Dušan Skokan), průvodce (Igor Makovický), číšník (Štefan Lovás), profesor (Bohuš Králik), ženský hlas (Beatrica Bočová).
Nastudoval Československý rozhlas Košice v roce 1973. Premiéra 22. 1. 1974 (Devín, 20:30 h.; 24 min).
Lit.: Jančošek, Karol: Brucho. In (Rozhlas 4/1974, str. 7 (článek) – Cit.: Možno, ba celkom iste! – prihodilo sa to kedysi dávno, ešte v detstve aj vám: potajomky, v úkryte zjedli ste cukríky, darované tetou, o ktoré ste sa nemienili podeliť so súrodencami… No hej taký detský egoizmus, utešujete sa. Prečo robiť z toho ďalekosiahle uzávery! Isteže, lenže potom neskôr, ste v škole opisovali z ťaháka a keď ten ťahák prisúdil profesor vášmu susedovi v lavici (aj s patričnými následkami), opäť ste sa prejavili svojím takým typickým spôsobom: nechali ste ho v tom…
Napokon ste aj cez vojnu zostali samým sebou: mohli ste pomôcť spolubojovníkom, zachrániť ich pred zradou, zatýkaním – stačilo vstať večer z postele, vystríhať ich… A istotne by ste to aj boli urobili, keby vonku vtedy nebolo bývalo tak sychravo a v izbe tak príjemne však?
Keďže ste sa ale tak a podobne správali aj inokedy, zakaždým, pretože ste cieľavedome uprednostňovali seba a vlastné záujmy pred všetkým iným, aký div, že aj vám narástlo ono ohyzdné neforemné brucho, stále väčšie a väčšie, ba vlastne že ste už iba samé brucho, navlas taký istý ako hrdina moralitnej rozhlasovej hry známeho poľského autora Andrzeja Szypulského Brucho.
Vystríhame vás: nepočúvajte ju! Rozhodne nie! Pretože by ste si možno napokojn predsa len ešte uvedomili svoju totožnosť a v zúfalej túžbe po sebazáchrane urobili aj dajaký šlachetný čin. A my už oň nestojíme! Nech vás to vaše brucho pokojne zadusí, nebudete nám tu chýbať, pán Egoista, veď nikomu ste neboli na osob, dokonca ani v hodine smrti nie ste: váš náhodný spolucestujúci nedokáže sa z vášho „prípadu“ poučiť…
Aha! Prečo sa teda vami vôbec zaoberáme? Jednoducho preto, že ste nám tak trochu smiešny a navyše máme príležitosť utvrdiť sa v tom, že sa vám vôbec, naozaj vôbec nepodobáme. Alebo aspoň nechceme podobať. Nik z nás!