Daniil Granin. Rozhlasová hra. Překlad a úprava Pavol Sobota. Scénická hudba František Gomolčák. Zvuk Jozef Gašpar. Technici Jozef Gašpar, Marica Pasnišinová. Produkce Lívia Dragúnová. Režie Rada Šubová.
Osoby a obsazení: Sergej Iljič Krylov (Milan Drotár), Oleg Nikolajevič Tulin (Peter Gažo), Richard Goldin (Vlado Dudrík II.), Arkadij Borisovič Golicyn (Ján Ondrejka), generál Južin (Vlado Petruška), Jakov Ivanovič Agatov (Zolo László), Chobotnev (Ĺuboš Záhon), Lagunov (Anton Gýmerský), Romanov (Ján Dudra – Kado), Nataša Romanovová (Judita Vicianová), Ada (Darina Poldaufová), Žeňa (Lena Košická), Káťa (Hana Makovická), hlas (Hana Bašistová).
Nastudoval Československý rozhlas Košice v roce 1973. Premiéra 8. 11. 1973 (Bratislava, 19:30 h.; 36 min.).
Lit.: Jančošek, Karol: Letím do búrky. In Rozhlas 45/1972, s. 3 (článek). – Cit.: Témou dramatizácie románu sú vedecké výskumy atmosféry, najmä búrkových mračien. Graninovi vedci sú pritom ľudia so všetkými obvyklými vlastnosťami, prednosťami i nedostatkami. Robotníci vedy, ktorí sa ničím nevyvyšujú nad ostatnými. Alebo predsa: ich údel je možno o trochu zložitejší, ťažší než u ostatných, lebo také sú ich ciele a záujmy. A takým je i prípadný neúspech či tragédia, pretože postihuje nielen jednotlivca, ale aj celú skupinu a celú výskumnú úlohu, prípadne vedný odbor. Práve preto sa do popredia natíska o to viac otázka charakterových vlastností ľudí, ktorí sa odhodlali zasvätiť svoj život zložitým vedeckým výskumom. Vydržia aj vtedy, keď treba niesť ťarchu prípadného neúspechu, nezľaknú sa, necúvnu pred mimoriadnou zodpovednosťou, dokážu pokračovať aj vtedy, keď zastať, či vrátiť sa zdá sa byť prijateľnejším riešením…?