Dobroslav Chrobák. Dramatizace Lucia Mihálová. Dramaturgie Michaela Materáková. Zvuk Peter Pištek. Hudební dramaturgie Lída Hodulíková. Produkce Marcela Stanková. Režie Milena Lukáčová.
Účinkují Roman Ferienčík, Matúš Krátky, Ondrej Kaprálik, Richard Stanke, Jana Lieskovská, Edita Koprivčević Borsová, Lucia Vráblicová, Romana Van Dang.
Natočeno 2021. Premiéra 12. 10. 2021 (SRo Rádio Devín, 20:30 h., 35 min.) v cyklu Naša zabudnutá klasika. K poslechu zde.
Lit.: anonym: Naša zabudnutá klasika: Dobroslav Chrobák / Kaviareň Lýra. In web SRo Rádio Devín, 6. 10. 2021 (článek). – Cit.: (…) V máji uplynulo 70 rokov od smrti významného slovenského prozaika, kritika a esejistu Dobroslava Chrobáka. Chrobákova prozaická predloha pre rozhlasovú hru po prvý krát vyšla v roku 1939 v časopise Elán, v čase celoeurópskeho nástupu fašizmu a zároveň doznievajúceho Chrobákovho osobného konfliktu ohľadom pôvodnosti jeho literárnych diel zo zbierky Kamarát Jašek. Na rozdiel od skorších Chrobákových próz z mestského prostredia v ktorých je kľúčový kontrast človeka z vidieka v mestskom prostredí, hlavná postava Ivan Pustaj je človekom zabývaným v meste. Kým v Chrobákovej novele je rozprávačom vonkajší pozorovateľ, autorka Lucia Mihálová vo svojej dramatizácii rozprávača zvnútorňuje, čím posilňuje motívy osamelosti, vyprázdnenosti a bezcieľnosti hlavnej postavy v odcudzenom a neprajnom vonkajšom svete, ktoré sú pre túto Chrobákovu novelu príznačné. Rozhlasové spracovanie Kaviarne lýra taktiež autorsky rozvíja až prekvapivo moderný – bizarný dejový rámec predlohy a vo zvukovej rovine ťaží z deja situovaného do prostredia kaviarne s hudobnou produkciou.
(…) Naša zabudnutá klasika je názov cyklu krátkych rozhlasových hier Rádia Devín, ktoré majú ambíciu nachádzať v slovenskej próze i dráme kontroverzné, neznáme, tematicky alebo formálne výnimočné, či dodnes rozhlasovo nespracované texty slovenských autorov. Projekt mal premiéru v lete roku 2017 uvedením šiestich minidrám. Odvtedy vzniklo už viac ako tridsať realizácií, ktoré reflektovali i výročia, či už autorov predlôh, alebo špecifické „dátumy“ rôznym spôsobom významné pre našu krajinu. Variabilita tém a foriem je jedným z kľúčov celého projektu, ktorý sa neobmedzuje len na „klasiku“ v konvenčnom vnímaní samotného pojmu. Preto sa i vo výbere i v realizácii kombinuje potreba hľadať a nachádzať jednak témy, ktoré jednoznačne vytvárajú výpovedné prepojenie so súčasnosťou a vo výsledku prekračovať hranice všednosti a očakávaných mantinelov v „klasickej“ rozhlasovej realizácii.