Miklós Vámos. Rozhlasová hra. Dramaturgia Ladislav Staroň. Překlad Viktor Lukáč. Zvuk Ivan Mihál, Imrich Adamko. Režie Martin Bendik.
Osoby a obsazení: Imro (Ivan Letko), Dežo (Marián Geišberg), Klára (Gabriela Dzúriková), Lajči / postava z hry Mercucio (Miroslav Trnavský), postava ze hry Kapuletová (Soňa Ulická), chůva, postava ze hry (Darina Vašíčková), Julie, postava ze hry (Helena Geregová), Romeo, postava ze hry (Ivan Laca), Benvolio, kníže, postava ze hry (Jozef Šimonovič), Lorenzo, postava ze hry (Vladimír Minarovič).
Nastudoval Slovenský rozhlas Bratislava v roce 1998. Premiéra 7. 5. 1998 (Slovensko 1, 20:05 h.; 37 min).
Lit.: anonym: Piate dejstvo. In Rozhlas a televízia, ročník 72, 18/1998 (článek). – Cit.: Hra maďarského autora Miklósa Vámosa je paradoxne – nostalgickou komédiou o nenaplnených ambíciách a premárnenom živote. Celý príbeh sa odohráva počas piateho dejstva Shakespearovej tragédie Romeo a Júlia, ktoré je zároveň i posledným dejstvom hereckého života dvoch protagonistov Vámosovej hry. Päťdesiatnici Imro a Dežo prežili prevažnú časť svojho života a najkrajšie roky z neho v nehostinnosti hereckej šatne, kde dlhé večery čakali na svoj „štek“. Roky trpeli v divadle a divadlo trpelo ich. Až prišiel čas, keď musia z divadla odísť. Ich posledným predstavením je Shakespearova hra a poslednými hereckými kreáciami prvá a druhá stráž, ktoré prichádzajú na scénu až v závere posledného dejstva. Čakajúc na túto chvíľu, krátia si čas vzájomným vtipkovaním, zosmiešňovaním jeden druhého a improvizačnými „teatrálnymi“ výstupmi, ktorými zabávajú inšpicientku a rekvizitára. I keď sa im vtipkovanie darí, z podtextu zaznieva smútok z nútenej rozlúčky i starosť o budúce dni. Netalentovanosť už dokázali a iné zas robiť nevedia. Ich veľká životný otáznik je výkričníkom na zamyslenie sa pre mnohách i našich súčasníkov a samozrejme – v oveľa širšom priestore, než akým je len divadlo.