Mirko Strečković. Rozhlasová detektivka. Překlad Ján Jankovič. Režie Osvald Zahradník. Odpovědný redaktor Michal Príbus. Hudební spolupráce Gregor Roletzký. Zvuk Vladimír Lehoťan. Technik Slavo Chrobák.
Osoby a obsazení: Vesnič, vyšetřovatel (Andrej Mojžiš), dr. Savičová, lékařka (Zlatica Gillová), Popadič, vedoucí stavby (Vladimír Lakota), Kavaja, odborník na daktyloskopii (Ján Gogál), Krivokuča, dělník na stavbě (Ivan Macho), strážní na stavbě (Anton Vozár, Miloš Kosír), Nataša, nevlastní dcera (Kája Dubicová), dr. Dabič, syn Velkého (Štefan Kršňák), Ostojničan, vesničan (Jozef Baláž); členové Divadla J. G. Tajovského ve Zvolene.
Nastudovala Banská Bystrica 16. 8. 1966. Premiéra 29. 10. 1966 (51 min). Repríza 28. 10. 1966 (17:00 – 18:00 h.).
Lit.: Vdovják, Ján: Priatelia. In Rozhlas 40/1968 (článek). – Cit.: Juhoslovanský rozhlasový autor Mirko Strecković v svojej rozhlasovej hre Priatelia nastoľuje problém ľudského svedomia a zodpovednosti za činy spáchané v minulosti.
Celý tento príbeh strážnikov veľkej stavby – Malého a Veľkého (tak sa hlavné postavy hry volajú) spracoval autor vo forme skoro detektívneho príbehu. To mu umožnilo pozrieť sa na príbeh z viacerých strán a z viacerých pohľadov zainteresovaných a nezainteresovaných ľudí na odohranej sa tragédii. Malý a Veľký počas zimných mesiacov ostanú sami na stavbe hlboko v horách, kde ich dedinčania nájdu oboch mŕtvych. A to je pre kriminalistov tvrdý oriešok pri zisťovaní príčiny tragédie – bola to samovražda alebo vražda. Postupne sa klbko rozmotáva – tesne pred tragédiou obidvoch mužov v horách navštívili postupne nevlastná dcéra Veľkého a vlastný syn. Kto mal záujem na smrti obidvoch? Alebo len jedného z nich. A tak autor nás postupne zavedie aj do minulosti obidvoch, odhaľuje ich charakter, ba aj zradu, ktorej dovŕšenie je smrť obidvoch.
Mirko Strecković je dobrý psychlóg človeka, najmä jeho temnejších stránok, ktoré sa ani rokmi nedajú ukryť. A logický záver toho všetkého je tragédia. A tragédia Veľkého a Malého má v sebe príchuť osudovosti človeka, ktorej sa nedá nejako vyhnúť. A predsa ešte v závere necháva autor mnohé nedopovedané veci na vnímavú schopnosť poslucháča, aby tento čin skúmal z hľadiska vlastnej etiky a morálky.