Dezsó Monoszlóy. Rozhlasová hra. Hudební dramaturgie Eleonóra Vančíková-Kapasná. Překlad a úprava Mária Bratová. Odpovědný redaktor Vladimír Fišera. Zvuková realizace Ĺuboš Klásek, Ivan Mihál. Režie Vladimír Rusko st.
Osoby a obsazení: asistent (Pavol Mikulík), žena (Emília Vášáryová), Hercog (Leopold Haverl), předchůdce (Juraj Slezáček), pouštní pavouk (Július Pántik), komisař (Vladimír Minarovič).
Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 21. 1. 1992 Premiéra 30. 1. 1992 (Slovensko 1, 20:00 h., 43 min.). Repríza 31. 1. 1991 (Slovensko 1, 8:30 h).
Lit.: -po-: Púštny pavúk. In Rozhlas a televízia č. 5/1992 (článek + ukázka z textu hry). – Cit.: Rozhlasová hra rakúskeho autora je plná nevysvetliteľných záhad, podivných situácií, iracionálnych rozhovorov, kde sa minulosť spletá so súčasnosťou, strach so zvedavosťou. Osudy postáv sa navzájom prepletajú, akoby si odovzdávali neviditeľnú štafetu, ktorej cieľ je zahalený neurčitosťou času…
Ukázka textu hry:
Žena: Minulosť nie je džungla, minulosť je púsť.
Asistent: No vidíš! Tam by som ešte skôr zablúdil. Samý piesok, jedno zrnko ako druhé. Ako sa tam možno vyznať?
Žena: Treba robiť len malé kroky… Drobčiť ako chrobáky. Púšť sa v okamihu zmení. Pod zdanlivo rovnakými zrnkami sa zrazu prebudí život, alebo inak povedané – priepasť minulosti. Na púšti žije pavúk, ktorý si zo slín a rovnakých zrniečok piesku zhotovuje strechu, čo si upevní nad svoju jaskyňu. Zvonka nevidieť nič, ale ak chodíš ako chrobák, strecha ti nečakane utečie spod nôh a zrútiš sa do mŕtveho času… Presnejšie povedané do živého sveta, ktorý si pokladal za mŕtvy, lebo sa priamo pod tvojimi nohami premenil na jaskyňu.