Speciál podcastu Denníku N o skutečných a domnělých zrádcích Slovenska. Připravil Dušan Mikušovič.
Hovoří historik Peter Jašek z ÚPN (3, 9), historik Marek Syrný (4), historik Roman Holec (8), historik Martin Horička (11), historik Ústavu pamäti národa Branislav Kinčok (12).
Natočeno 2023 – 2025.
Obsah: 1. Vladimír Clementis. Webová premiéra 8. 12. 2023 (51 min.)- 2. Vojtech Tuka. Webová premiéra 8. 1. 2024 (46 min.) – 3. Vasil Biľak. Webová premiéra 6. 2. 2024 (32 min.) – 4. Ferdinand Ďurčanský. Webová premiéra 15. 3. 2024 (57 min.). – 5. Ladislav Novomeský. Webová premiéra 24. 4. 2024 – 6. Franz Karmasin. Webová premiéra 19. 6. 2024 – 7. Viliam Žingor. Webová premiéra 28. 8. 2024 – 8. František Jehlička. Webová premiéra 28. 10. 2024. – 9. Viliam Šalgovič. Webová premiéra 18. 12. 2024 (48 min.). – Ján Šmigovský. Webová premiéra 26. 2. 2025 – 11. Ján Ševčík. Webová premiéra 1. 5. 2025 – 12. Eugen Löbl. Webová premiéra 11. 7. 2025
Lit.: Mikušovič, Dušan: Priznal sa k špionáži aj propagácii zvrátenej kultúry. Spolustraníka Vladimíra Clementisa komunisti zlomili rýchlo. In web Denník N, 8. 12. 2023 (článek + nahrávka k poslechu). – Cit.: Je 21. novembra 1952, druhý deň vykonštruovaného monsterprocesu s takzvaným protištátnym sprisahaneckým centrom, ktoré mal podľa obžaloby viesť bývalý generálny tajomník komunistickej strany Rudolf Slánský. Na rad prichádza výpoveď bývalého ministra zahraničných vecí Vladimíra Clementisa, ktorý je jedným zo štrnástich obžalovaných.
Clementis vyzerá pochudnuto, rezignovane. K trestným činom, ktoré vraj podľa obžaloby spáchal, sa bez protestu priznáva. Presne, ako režiséri procesu – dovtedajší spolustraníci – od neho očakávali.
„Doznávam svoju vinu v tom, že v roku 1939, po mojom zaviazaní francúzskej výzvednej službe Sûreté Nationale, stal som sa agentom západných imperialistov,“ rečnil podľa neprirodzenej šablóny. „Pozdejšie, ako štátny tajomník a potom minister zahraničných vecí Československej republiky, nadviazal som špionážne styky s americko-anglickými vyzvedačmi (…), ktorí sa kryli svojimi diplomatickými funkciami.“ (…)
Lit.: Mikušovič, Dušan: Tuka bol kolaborant a pre zločiny za slovenského štátu ho obesili. Podieľal sa už v 20. rokoch aj na špionáži pre Maďarsko? In web Denník N, 8. 1. 2024 (článek + nahrávka k poslechu). – Cit.: Prvá strana Slovenského denníka zo 6. októbra 1929 vyzerala na vtedajšie pomery senzačne. Palcové písmená zaberali podstatnú časť titulky a čitateľom oznamovali výsledok jedného z najsledovanejších procesov celej prvej republiky: „Tuka odsúdený na 15 rokov káznice.“
I keď sa článok z prvej strany niesol vo vecnom tóne, spomedzi riadkov presakoval fakt, že redakcia novín z verdiktu rozhodne nie je zarmútená. Slovenský denník bol blízky agrárnej strane, jednému z hlavných politických rivalov Hlinkových ľudákov na Slovensku. Vojtech Tuka, ktorého sa rozsudok súdu týkal, patril práve k tejto strane.
Meno tohto politika si väčšina vybaví až v súvislosti s obdobím slovenského štátu. Po jeho vzniku v roku 1939 sa stal predsedom vlády. Ako predstaviteľ radikálneho krídla Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĹS) chcel režim formovať podľa nemeckého vzoru a zásad národného socializmu. Podieľal sa aj na vypracovaní a prijatí vládneho nariadenia o právnom postavení Židov, teda takzvaného Židovského kódexu.
Lit.: anonym: Historik Jašek: Šalgovič sa v roku 1968 skrýval na sovietskej ambasáde. In web PodBean Denník N, 18. 12. 2024 (anotace + nahrávka k poslechu). – Cit.: Ďalší diel seriálu Agenti a zradcovia o skutočných aj domnelých zradoch Slovenska. Tentoraz sa reportér Dušan Mikušovič rozprával s historikom ÚPN Petrom Jašekom o komunistickom funkcionárovi Viliamovi Šalgovičovi, ktorý počas invázie vojsk Varšavskej zmluvy pomáhal Sovietom s okupáciou. Po revolúcii v roku 1989 sa obesil v pivnici svojho domu. (…)
Lit.: Mikušovič, Dušan: Najprv slovenský nacionalista, potom kozmopolitný Žid. Eugen Löbl unikol šibenici a opísal komunistické mučenie v 50. rokoch. In web Denník N, 11. 7. 2025 (článek + nahrávka k poslechu). – Cit.: Ďalší diel seriálu Agenti a zradcovia opisuje príbeh slovenského ekonóma a komunistického politika Eugena Löbla, súdeného v monsterprocese s Rudolfom Slánskym.
Šesť alebo sedem ráz sa mu stalo, že ho v noci zobudili, so zaviazanými očami odviedli do suterénu väznice a nechali stáť. Predtým sa mu ustavične vyhrážali, že ho nebudú živiť zadarmo ani si ničiť nervy a že nie sú odkázaní na súd, aby sa ho mohli zbaviť. Preto bol presvedčený, že ho popravia – ale neurobili to.
Keď stál na nohách a čakal, že ho už-už zastrelia, cítil zvláštny pokoj. Ale keď ho zase odviedli na celu, prišla reakcia – hodiny trvajúca triaška a úplná zúfalosť. Hovorí sa, že človek si privykne aj na šibenicu, ale pravda to nie je. Neskôr sa od ostatných väzňov dozvedel, že vyšetrovatelia využívali fingovanie popravy na to, aby na obvinených ešte viac pritlačili. Akoby nestačilo, čo im robili okrem toho – budenie v spánku, bitky, nútené státie či psychický nátlak.
Slovenský ekonóm a politik Eugen Löbl, tak ako väčšina väzňov týraných komunistickou Štátnou bezpečnosťou, tomuto tlaku podľahol. Priznal sa k vymysleným previneniam a počas zrežírovaného súdneho procesu odohral svoju rolu kajúcneho záškodníka, ktorý sa hlásil k tým najťažším zločinom.
Patril k štrnástim obžalovaným v najväčšom politickom procese 50. rokov, v ktorom sa komunistický režim vysporiadal s reálne nikdy neexistujúcim protištátnym sprisahaneckým centrom na čele s dovtedajším generálnym tajomníkom strany Rudolfom Slánskym. Jedenásť zo štrnástich obžalovaných odsúdili na trest smrti a obesili ich na šibenici. Eugen Löbl dostal „len“ doživotie, a tak mohol neskôr opísať, ako komunistickí vyšetrovatelia priznanie od svojich nepriateľov – ale aj súdruhov – vynucovali. (..)