Bonusové vydání připravili Martin Groman a Michal Stehlík.
Hovoří autoři a slovenský literární historik, hungarista a politik Rudolf Chmel.
Natočeno 2023. Webová premiéra 21. 8. 2023 (Přepište dějiny, 86 min.). K poslechu zde.
Pozn.: Podcast Přepište dějiny vystoupil 17. srpna v rámci dne otevřených dveří na ministerstvu dopravy. A protože tato budova byla desítky let sídlem ÚV KSČ, řeč samozřejmě byla o srpnu 1968. Spíše než samotné okupaci jsme se věnovali dnem, které invazi bezprostředně předcházely. Hostem v druhé půli pak byl slovenský literární historik, hungarista a politik Rudolf Chmel.
Lit.: Groman, Martin – Stehlík, Michal: Rok 1968 ukázal dôležité rozdiely medzi Slovákmi a Čechmi. In web Denník N, 25. 8. 2023 (článek + nahrávka k poslechu). – Cit.: (…) Polookrúhle výročie 55 rokov od roku 1968 sa pripomína najmä v súvislosti s okupáciou Československa vojskami Varšavskej zmluvy pod vedením Sovietskeho zväzu. V našej pamäti funguje znamienko rovnosti medzi rokom 1968 a okupáciou, niekde za ňou sa nachádza reformný proces a ešte o niekoľko krokov za nimi reálne politické zmeny vo vtedajšom Československu.
Je to logické, trauma okupácie sa nesie niekoľkými generáciami, nehľadiac na vtedajšiu medzinárodnú pozornosť či aktuálnu súvislosť s ruskou agresívnou vojnou proti Ukrajine. Okupácia následne otvorila dvere normalizačnému bezčasiu. To sa v poslednom čase taktiež otvorilo najmä vzhľadom na českú kauzu sudcu Fremra a otázku kariérnych „služobníkov režimu“. To všetko sú momenty, ktoré v našom prostredí stále logicky rezonujú.
Čo však z povedomia a zo spoločenskej pamäti postupne vypadáva, sú niektoré ďalšie politické výsledky roku 1968, ktoré pritom vtedy súviseli so vzťahom Čechov a Slovákov. A je to ďalší významný moment, na ktorý je dobré upozorniť: postupné vytlačenie pojmu „československý“ pojmom „český“ – presne tak ako väčšina Čechov pociťovala spoločný štát. Slovenská či spojitá československá realita sa z našej pamäti vytráca, mizne, nie je…
Aj aktuálna politická situácia Slovenska pritom ukazuje, v akých nespojitých svetoch sa dejiny Čechov a dejiny Slovákov odohrávali a napokon aj odohrávajú.
Skúsme sa preto pozrieť nie na „pražskú“, ale na „bratislavskú“ jar. (…)
Lit.: Hudek, Adam: Hádzať Dubčeka do jedného vreca s Biľakom a Husákom nie je férové. In web Denník N, 28. 8. 2023 (článek + nahrávka k poslechu). – Cit.: Pripomínať českému publiku fakt, že československé dejiny majú aj slovenský aspekt, je nepochybne záslužná práca. Veľa českých historikov dejín 20. storočia na to totiž zabúda. Martin Grohman a Miroslav Stehlík však pri analýze rozdielov medzi liberalizačným obdobím a normalizáciou v českej a slovenskej časti republiky uvádzajú príliš mnoho sporných tvrdení.
Slováci chceli demokratizáciu a federáciu
Pôdorys rozdielnosti českého a slovenského postoja v roku 1968 postavený na protiklade demokratizácia verzus národná emancipácia totiž nie je „naozaj zjednodušený“, ako skôr zastaralý. (…)